Tempus Septuagesima

Tempus Septuagesima

Poznámky k liturgii Predpôstu podľa Missale Romanum 1962 a komentár od nemeckej benediktínky Dame Aemiliana Löhr, O.S.B.

Liturgické poznámky: Septuagesima

Arcibiskup Annibale Bugnini, v 21. kapitole knihy Reforma rímskej liturgie: 1948-1975 (s. 307, poznámka 6), pohotovo poznamenal, že odstránenie obdobia Septuagesimy v modernom rímskom kalendári bolo zdrojom istej nezhody. V tejto súvislosti špecificky spomína myšlienky samotného Pavla VI. na túto vec: “Pri jednej príležitosti pápež Pavol VI. porovnal komplex zložený z predpôstu,pôstu,Veľkého týždňa, a Veľkonočného trojdnia ku zvonom zvolávajúcim ľud na nedeľnú omšu. Vyzváňanie hodinu, polhodinu, štvrťhodinu a päť minút pred začiatkom omše má psychologický efekt a pripravuje veriacich materiálne a duchovne na slávenie liturgie.” Na konci avšak, bez ohľadu na osobné názory Pavla VI. (a iných) na prípravnú hodnotu krokov obdobia Septuagesimy vo vzťahu k pôstu a nakoniec aj Veľkej noci, túžba po zjednodušení a dôraz na pôstne obdobie bolo to, čo v tých časoch zvíťazilo- a tak bol predpôst vymazaný z moderného rímskeho kalendára.

http://www.newliturgicalmovement.org/2010/02/question-of-septuagesima-season-and.html

Obdobie predpôstu (Septuagesima) je prípravou na obdobie pôstu. Začína sa Prvými vešperami, tento rok v sobotu 23.januára.

1.Gloria sa vynecháva v nedele a feriálne dni.
2.Verš Alleluia a tiež aj slovo Alleluia sa vynecháva kedykoľvek sa má použiť. Nahradzuje sa traktom v nedele a na sviatky.
3. Feriálna omša je omša z predošlej nedele, bez traktu.
4. Vo feriálne dni IV.triedy možno slúžiť akúkoľvek votívnu omšu alebo omšu ľubovoľného svätého podľa denného martyrológia (s Gloria).
5. Počas Septuagesimy a Pôstu, “Laus tibi, Christe” nahrádza Alleluia užívané po “Deus in adjutorium meum intende…Gloria Patri…” pri modlitbe liturgických hodín (Breviár).

Cez bránu Deviatnika

Vyhnanie z Raja

Michelangelov obraz v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne odhaľuje najbolestnejšie tajomstvo nedele Deviatnik: vyhnanie našich prarodičov z raja. Je vizuálnym doplnkom antifóny vešpier z predvečer nedele:

Pán prikázal Adamovi: “Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš“.

Vyhnaní z raja anjelom s vytaseným ohňovým mečom, nahí Adam a Eva kráčajú smerom k smrti, k tej istej smrti, ktorú nový Adam, nahý na dreve kríža zruší. Tam bude cherubov horiaci meč nahradený vojakovou kopijou a brána raja bude otvorená v Spasiteľovom boku.

Predpôstne obdobie Cirkvi

Nepochybne ovplyvnení praxou gréckych kresťanov žijúcich v Ríme a dodržiavajúcich východné prípravy na Veľký pôst, pápež svätý Gregor Veľký ustanovil obdobie Septuagesima(Deviatnik): tri týždne príprav na veľký pôst označené slávnostnými zastaveniami v patriarchálnych bazilikách sv. Vavrinca, sv.Pavla a sv.Petra. Týmto spôsobom si pripravila rímska Cirkev pôstnu disciplínu pod znamením slávnych patrónov Večného mesta. Dame Aemiliana Löhr uvažuje o Predpôste ako o začiatku našej cesty cez smrť do života:

Začiatok

Oveľa jasnejšie ako prvá adventná nedeľa, Septuagesima predstavuje bod rozdelenia. Nie bez dôvodu sa preto z času na čas uvažovalo či by sa nemal práve tu hľadať ozajstný začiatok liturgického roku. Dnešná liturgia sa značne líši od predchádzajúcich nedieľ. V rozpore s radostnou liturgiou Zjavenia Pána s jej žiariacim leskom smerom k vyvrcholeniu Veľkej noci sa Septuagesima zdá byť takmer temná. V každom prípade nesie znak začiatku a to v zmysle pracovitého, bolestného, charakter všetkého pozemského ako protiklad k nebeskému začiatku. Je to ako keby sa Cirkev zrazu spustila z jasného a nádherného horného poschodia domu do tmy nízkej, podzemnej krypty, do lona zeme, hrobov; pripravená teraz, len čo oslávila sviatok Zjavenia Pána, hľadať tmavý a náročný začiatok toho života.

Zbohom Aleluja

S posledným výkrikom radosti, ktorý dáva poslednú príležitosť na slávu Epifánie a zároveň predvída radosť Veľkej noci Cirkev zanecháva pri prvých vešperách nedele spev nebeskej radosti, aleluja.

 Medzi Epifániou a Paschou

Vianoce a obdobie Epifánie nás znova a znova učia, že je to nielen Boží príchod na tento svet, ale tiež a najmä jeho spásonosné dielo v ňom, ktoré chce Cirkev sprítomňovať vo svojich obradoch; len z pohľadu Veľkej noci sa sviatok Zjavenia Pána stane pre ňu viac tajomstvom.

Jej celá liturgia, ako čoskoro uvidíme sa točí okolo Veľkej noci, a sviatok Zjavenia Pána je iba predohrou alebo pre niekoho rozohraním….ktorá naberá význam z pohľadu dosiahnutia spásy a slávy. Nevylučuje cesty k spáse,ale tak povediac redukuje ju na jediný bod.

Pascha a prechod

Veľká noc obsahuje oba aspekty: v rozšírenej predohre nasleduje celú cestu a v rovnako bohatej slávnosti jednej noci raduje sa v získanej sláve. Rozhodujúci bod leží medzi tými dvoma: ani príprava ani oslava, ale prechod, pascha, v zmysle typickej starozákonnej paschy Starého zákona, ktorú cirkevní otcovia prekladajú slovom transitus: prechod zo zeme otroctva hriechu a smrti do Božieho Kanánu, zasľúbenej zeme slobody v milosti a živote pre Božie deti.

Skutočný začiatok spásy

Každoročný návrat nedele Septuagesima nie je iba príležitosťou na bohoslužbu- a to platí o celej liturgii-ale skutočným začiatkom spásy, ktorý môže byť zakončený len spoločným skutkom Boha a človeka; je to taký vážny okamih, aký vôbec môže vzísť pre morálne povedomie človeka: rozhodnutie pre Kristovu Paschu, pre mystickú smrť s ním v liturgii,ktorú možno vykonať len skrze dennú a hodinovú smrť človeka, cez odvrátenie sa človeka od hriechu a odovzdanie sa Bohu. Dnes je začiatok spásy a rozhodnutie usilovať sa o spásu.

Ozajstná radosť

Nemáme sa čoho báť: opravdivosť tejto cesty (k spáse) je spojená s veľkou radosťou a istotou, že cesta smrti končí životom. Táto radosť je rovnako pretkaná do liturgie nadchádzajúcich týždňov. A práve s týmto dvojitým motívom vážnosti a radosti, že Cirkev nás vedie cez bránu Deviatnika na Kristovu cestu smrti.

(Dame Aemiliana Löhr, O.S.B., The Mass Through the Year)

http://vultus.stblogs.org/2009/02/through-the-gate-of-septuagesi.html