Žiara kántrových dní

Uverejňujeme preklad článku o význame a súvislostiach slávenia kántrových dní.

ŽIARA KÁNTROVÝCH DNÍ
Michael P. Foley

http://rorate-caeli.blogspot.com/2008/09/glow-of-ember-days.html

Jedno z potenciálnych nebezpečenstiev tradicionalizmu je tvrdohlavá obrana niečoho, o čom samotný obhajca vie veľmi málo. Jedného dňa som sa opýtal kňaza, ktorý práve doslúžil nádhernú omšu kántrovej soboty na význam kántrových dní. Odpovedal (s mierne rozpačitým pohľadom), že nemá o tom žiadnu predstavu, avšak ho nahnevalo, že boli zrušené.

moses_holoc_leviticus

Nemožno avšak úplne viniť tradicionalistov za ich neznalosť tejto dôležite súčasti ich dedičstva. Väčšina z nich má iba privilégium zúčastniť sa na nedeľnej tridentskej sv.omši, a tak kántrové dni-ktoré pripadajú na dni v týždni- zostanú nepovšimnuté. A už dlho pred otváracím zasadnutím Druhého vatikánskeho koncilu popularita týchto slávení upadala.

Prečo sa nimi máme teda vôbec ešte zaoberať? Aby sme si odpovedali na túto otázku, musíme si najprv vysvetliť čo vlastne sú.

Štyri  ročné obdobia

Kántrové dni, ktoré pripadajú na stredu, piatok a sobotu rovnakého týždňa,  sa objavujú v spojení s prirodzenými ročnými obdobiami. Jeseň prináša septembrové kántry, taktiež nazývané michalské kántry kvôli ich blízkosti k sviatku sv.Michala 29.septembra.1 Zima, na druhej strane prináša decembrové kántry počas tretieho týždňa adventu a jar ponúka pôstne kántry po prvej pôstnej nedeli. A nakoniec, leto ohlasuje svätodušné kántry v oktáve Zoslania Ducha Svätého.

misáli 1962 sú kántrové dni radené ako férie II.triedy, dni cez týždeň špeciálneho významu, ktoré dokonca zatláčajú sviatky niektorých svätých. Každý deň má vlastnú omšu, pričom všetky z nich sú dosť staré. Jedným z dôkazov ich starobylosti je, že sú jedny z mála dní v gregoriánskom obrade (ako sa teraz nazýva misál 1962), ktoré majú až päť čítaní zo Starého zákona  okrem čítania z epištoly.To naozaj svedčí o starodávnom usporiadaní.

Pôst a čiastočné zdržiavanie sa počas kántrových dní boli od nepamäti až do 60.rokov 20.storočia záväzné aj pre veriacich  Práve spojenie pôstu a pokánia s kántrami viedlo niektorých k domnienke,že ich meno súvisí (aspoň v angličtine) so žeravým popolom (v angličtine ember). Avšak anglický názov je pravdepodobne odvodený od latinského Quatuor Tempora alebo „štyri obdobia“.2

Apoštolské a univerzálne

História kántrových dní nás privádza k samotným počiatkom kresťanstva. Starý zákon predpisuje štvornásobný pôst ako súčasť zasvätenia roka (Zach 8:19). Okrem týchto sezónnych nariadení sa v čase Ježiša v Palestíne zbožní Židia postili každý pondelok a štvrtok- odtiaľ pochádza aj poznámka farizeja o pôste dvakrát týždenne v podobenstve o ňom a  mýtnikovi (Lk. 18:12).cruci-16

Prví kresťania upravili obidva z týchto zvykov.Didache, dielo, ktoré svojím vekom možno aj predchádza niektoré knihy z Nového zákona, nám hovorí o palestínskych kresťanoch  v 1.storočí, ktorí sa postili každú stredu a piatok: v stredu, keďže vtedy bol zradený Kristus a v piatok, keďže v ten deň bol ukrižovaný3. Stredajší a piatočný pôst boli takou súčasťou kresťanského života, že v gaelštine výraz pre štvrtok Didaoirn, doslovne znamená  “deň medzi pôstmi.”

V treťom storočí kresťania v Ríme začali označovať niektoré z týchto dní na sezónnu modlitbu, sčasti ako napodobnenie hebrejského zvyku a tiež aj ako odpoveď na pohanské festivaly prebiehajúce približne v rovnakom čase4. Tak sa zrodili kántrové dni. A potom keď sa týždenný pôst stal menej bežným, boli to kántrové dni čo zostali ako nápadné svedectvo siahajúce až k samotným apoštolom.5 Naviac, upravením dvoch židovských pôstov stelesňujú kántrové dni Kristovo vyhlásenie, že neprišiel, aby zrušil Zákon, ale aby ho naplnil (Mt. 5:17).6

Užitočne prírodné

Toto naplnenie Zákona je kľúčovým, pretože nás učí niečo podstatné o Bohu, Jeho vykupiteľskom pláne s nami a povahe sveta. Tak v prípade hebrejských sezónnych sviatkov ako aj kresťanských kántrových dní  sme pozvaní uvažovať o zázraku ročných období a ich vzťahu k Stvoriteľovi. O štyroch ročných obdobiach napríklad možno povedať, že individuálne naznačujú blaženosť Neba, kde je „jarná krása, letná jasnosť, hojná jeseň, zimný odpočinok.“7

Je významnou skutočnosťou, že kántrové dni sú jediné obdobie v cirkevnom kalendári kedy je príroda ako obdobie vyzdvihnutá a zvýraznená. Iste, liturgický rok ako celok predpokladá prirodzený rytmus prírody ( Veľká noc sa zhoduje s jarnou rovnodennosťou, Vianoce so zimným slnovratom…atď), predsa tu však slávime nie samotné prírodné fenomény, ale nadprirodzené tajomstvá, ktoré evokujú. Prosebné dni pripomínajú prírodu, ale zväčša v svetle jej poľnohospodárskeho významu (teda, zoči-voči jej obrábaniu človekom), a nie takpovediac samú o sebe.8

Kántrové dni potom vystupujú ako jediné dni v nadprirodzených obdobiach Cirkvi, ktoré pripomínajú ročné obdobia prírody.  Je teda vhodné, lebo keďže liturgický rok každoročne obnovuje naše začlenenie do tajomstva vykúpenia, mal by mať istú špeciálnu zmienku o práve tej veci, ktorá milosť zdokonaľuje.

Jedinečne rímske

Čo však so sobotou? Rímske privlastnenie týždenného pôstu obsahovalo aj pridanie soboty ako rozšírenie piatočného pôstu. A počas kántrov sa konala špeciálna omša a pobožnosť do Chrámu sv. Petra, pričom ľud bol prizvaný „bdieť s Petrom“. Sobota je vhodným dňom nielen na vigíliu, ale ako aj deň pokánia, keď Pán „ležal v hrobe a apoštoli boli zarmútení a v bolesti”9. Mimochodom je to táto rímska tradícia, ktorá spôsobila vznik príslovia “keď si v Ríme, konaj ako Rimania“ (slovenský ekvivalent: „kto chce s vlkmi vyť, musí s nimi žiť“). Istý príbeh hovorí, že keď sa sv. Augustín a sv. Monika pýtali sv. Ambróza z Milána či by sa mali riadiť pôstom podľa Ríma alebo podľa Milána (ktorý sa nevzťahoval na soboty) Ambróz odpovedal: “Keď som tu, nepostím sa v sobotu, ale keď som v Ríme, tak áno.”10

Solidarita veriacich a kléru

Podľa inej rímskej tradície ustanovenej pápežom Geláziom I. v roku 494 sa v kántrovú sobotu mali udeľovať svätenia klerikov. Apoštolská tradícia predpisovala, že vysviackam mali predchádzať pôst a modlitba (pozri Skutky 13:3), a tak bolo celkom odôvodnené umiestniť svätenia na koniec tohto pôstneho obdobia. Toto umožňuje celému spoločenstvu  pripojiť sa ku kandidátom v pôste a v modlitbe o Božie požehnanie za ich povolanie, nielen teda konkrétnemu spoločenstvu v tej alebo onej diecéze, ale na celom svete

Osobne nábožné

Okrem spomienky na ročné obdobia prírody, každé zo štyroch kántry prijíma aj charakter liturgického obdobia do ktorého je začlenené. Adventné kántrové dni  napríklad slávia Zvestovanie a Navštívenie, jediné prípady počas adventu v Misáli 1962 kedy sa toto explicitne pripomína. Pôstne kántry  nám umožňuje spojiť jarné obdobie kedy musí semeno odumrieť, aby prinieslo nový život s pôstnym umŕtvovaním nášho tela. Turičné kántry nás kuriózne nabádajú k pôstu počas turíčnej Oktávy, učiac nás, že existuje aj taká vec ako   “radostný pôst.”11 Jesenné kántry sú jediné obdobie kedy Rímsky kalendár odráža židovský sviatok Stánkov a Deň zmierenia, dva sviatky, ktoré nás veľa učia o našej pozemskej púti a Kristovom veľkňazskom úrade.12

Kántrové dni taktiež poskytujú príležitosť na štvrťročné preskúmanie duše. Blahoslavený Jacopo de Voragine († 1298) udáva osem dôvodov prečo by sme sa mali postiť počas kántrových dní, väčšina z nich sa vzťahuje na náš boj proti zlozvykom. Napríklad leto, ktoré je horúce a suché, sa podobá „horeniu a vášni lakomstva“, kým jeseň je chladná a suchá ako pýcha. Jacopo tiež nádherne spája kántry so štyrmi temperamentmi: jar je sangvinik, leto je cholerik, jeseň je melancholik a zima je flegmatik.13 Netreba sa čudovať, že kántrové dni sa stali obdobím duchovných cvičení (nie na rozdiel od našich moderných duchovných obnov) a že okolo nich v Európe vyrástol aj folklór potvrdzujúci ich špeciálny charakter.14

Dokonca aj Ďaleký Východ bol ovplyvnený kántrovými dňami. V 16. storočí keď sa španielski a portugalskí misionári usídlili v japonskom Nagasaki, hľadali spôsob ako pripraviť chutné bezmäsité  jedlá na kántry a vymysleli vtedy smažené morské krevety. Táto idea sa uchytila u Japoncov , ktorí aplikovali postup na množstvo ďalších morských jedál a zeleniny. Toto vynikajúce jedlo nazvali- hádajte-  “tempura”,  znova odvodené od Quatuor Tempora.

Vymierajúce kántry

Hoci kántrové dni fixne zostali v univerzálnom kalendári ako povinné dni (spolu s príkazom pôstu), ich šíriaci sa vplyv na ostatné oblasti života napokon upadol. V 20.storočí sa už vysviacky neplánovali výlučne na kántrové soboty a ich úloha ako „duchovných vyšetrení“ postupne upadla. Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu  mohli veľmi pomôcť k obnoveniu  kántrových dní. Konštitúcia o posvätnej liturgii vyhlasuje, že liturgické prvky  „ktoré časom neprávom zanikli, majú sa obnoviť podľa prvotného vzoru svätých otcov (50).

Avšak namiesto toho v dokumente Všeobecné normy pre liturgický rok a kalendár (1969)  Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí čítame: Na prosebné a kántrové dni je praxou Cirkvi obetovať modlitby Pánovi za potreby všetkých ľudí, najmä za produktivitu zeme a za ľudskú prácu a verejne mu vzdávať vďaku (45).

Za účelom prispôsobiť prosebné a kántrové dni rozličným regiónom.. konferencie biskupov by mali navrhnúť čas a plán ich slávenia(46).

Našťastie, kántrové dni nemali byť odstránené z kalendára, ale upravené národnými biskupskými konferenciami. Avšak vyskytlo sa tu niekoľko nedostatkov. Po prvé, Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí považuje prosebné a kántrové dni za synonymá, čo-ako je vidieť z predošlého článku15—však nie sú.. Na kántrové dni sa napríklad nemodlí za  “ produktivitu zeme a za ľudskú prácu ” počas zimy.

Po druhé, výzvou na prispôsobenie sa rozličným regiónom umožnila Kongregácia kántrovým dňom pripísať neurčité množstvo významov, ktoré vôbec nesúvisia s prírodou, ako “pokoj, jednota Cirkvi, šírenie viery, atď.”16 Na rozdiel od organického rozvoja kántrových dní, ktoré si uchovali svoj pôvodný význam a pribrali aj ďalšie, smernica z roku 1969 nedáva žiadne záruky, že uchráni novo pripísané významy pred vytlačením  fundamentálneho významu kántrových dní.

Po tretie, národné konferencie biskupov mali pevne stanoviť dátum kántrových dní, avšak žiadna, aspoň pokiaľ viem, tak neurobila.

Mŕtve kántry & živé debaty

Následkom tejto nejasnosti a nepriamosti, sa kántrové dni vytratili zo slávenia v  Novus Ordo (v Českej republike a na Slovensku sa však slávia-poznámka), a to v jednom z najhorších možných období. Lebo práve keď Cirkev nechávala liturgické slávenie prírodného upadnúť do zabudnutia, Západ sa zbesnel nad prírodou.

Od publikovania Machiavelliho diela Vladár v 16.storočí sa moderná spoločnosť formovala na technologickej vojne proti prírode, aby zvýraznila nadvládu a moc človeka. Príroda už nebola viac pani, ktorej sa malo dvoriť ( ako to bolo u Grékov, Rimanov a stredovekých kresťanov).Teraz mala byť znásilnená, utlačená do podriadenia sa cez čoraz viac šíriace si technologický pokrok17 ktorý by mrazivými slovami Freuda učinil ľudstvo“protézovým bohom.”

Hoci boli nejaké silné reakcie  proti tomuto novému postoju, súčasné nepriateľstvo voči Bohom danému sa časom iba rozšírilo, od vojny proti prírode k vojne proti ľudskej prirodzenosti. Naše súčasné starosti s genetickým inžinierstvom,“zmenami“ pohlavia a homosexuálnymi „manželstvami“- čo sú všetko pokusy redefinovať alebo zmeniť tvar prirodzeného- sú príklady tejto pokračujúcej eskalácie.

Environmentálne hnutie, ktoré začalo v 60.rokoch 20.storočia pomohlo priniesť na svetlo cenu za bezhlavé ničenie prírody. Tak máme dnes obnovený zmysel pre cnosti zodpovedného spravovania a pre  zázraky Božej síce zelenej, ale krehkej zeme. Predsa však toto isté hnutie, ktoré mnohými spôsobmi poslúžilo na zdravé prebudenie je okorenené mnohými absurditami.  Často tí istí aktivisti čo bránia ohrozené tresky, neváhajú  vyzdvihovať ničenie nenarodených detí. Nedávno, po liberalizácii potratových zákonov, socialistická vláda v Španielsku predložila zákon na udelenie  zákonných práv šimpanzom, aby “uchránila druhy pred vyhynutím“—a to v krajine bez prirodzenej populácie opíc.18

Súčasný environmentalizmus je tiež niekedy panteistický vo svojich tvrdeniach, na základe čoho sa pre mnohých stal náboženstvom samým o sebe. Toto nové náboženstvo prichádza so svojimi vlastnými kňazmi (klimatológovia), vlastnými evanjeliami (posvätné dáta o rastúcich teplotách a klesajúcich ľadovcoch), s vlastnými prorokmi (Al Gore, ktorý nanešťastie zostáva vítaný vo vlastnej krajine) a predovšetkým so svojím vlastným apokalypticizmom, so štyrmi jazdcami odlesňovania, globálneho otepľovania, vyčerpania ozónu a fosílnych palív čo všetko vedie k ekologickému Poslednému súdu oveľa strašnejšiemu pre sekulárneho človeka ako Štyri posledné veci.19

Záver

Mojim cieľom nie je poprieť platnosť týchto obáv, ale nariekať nad novopohanskou štruktúrou, do ktorej sú viac alebo menej často vložené. Moderný človek je taký neporiadok, že keď nakoniec objaví lásku k prírode, urobí to najmenej prirodzeným spôsobom. Tak prvotná moderná antipatia k prírode ako aj neskoro moderné modloslužobníctvo k nej naliehavo potrebujú nápravu. Nápravu, ktorú môže poskytnúť Cirkev.  Ako vtipne poznamenal Chesterton, kresťania môžu naozaj milovať prírodu, pretože sa jej nebudú klaňať. Cirkev ohlasuje dobrotu prírody, pretože bola stvorená dobrým a milujúcim Bohom a pretože sviatostne odráža vznešenosť Božej dobroty a lásky.

Cirkev koná toto liturgicky slávením “Štyroch období“, kántry. Slávení kántrových dní samozrejme neposkytuje hotové riešenia na komplikované svetové ekologické problémy, ale je dobrým kurzom opakovania základných prvých princípov. Kántrové dni ponúkajú inteligentnú alternatívu na panteistický environmentalizmus, a činia tak bez vynaliezavosti alebo vnucovania, ako nový katolícky „Deň zeme“ alebo ako by nepochybne bola taká vec.

Je smutné, že Cirkev nechtiac nechala zhasnúť žiaru Kántry v histórii práve vtedy keď bolo ich svedectvo potrebné najviac. Avšak je veľkým darom, že Summorum Pontificum  činí znova ich slávenie všeobecne prístupné. Čo zostáva je, aby nová generácia prevzala ich praktizovanie so znovuoživeným ocenením ich významu. Aspoň potom spoznáme prečo sme takí divokí.

Michael P. Foley je asistent profesor patristiky na Baylor University. Je autorom príspevkov Wedding Rites: A Complete Guide to Traditional Music, Vows, Ceremonies, Blessings, and Interfaith Services (Eerdmans) a Why Do Catholics Eat Fish on Friday? The Catholic Origin to Just About Everything (Palgrave Macmillan).
______________________________
POZNÁMKY: Tento článok vyšiel v jesennom čísle (2008) časopisu  The Latin Mass Magazine, zv. 17:4;  publikovanie na webe RORATE CÆLI schválil autor and vydavateľ . Obrázky sa vzťahujú na prvú a druhú lekciu a na evanjelium Kántrovej soboty v septembri: na prvom obrázku Áron a Mojžiš obetujú zápalnú obetu Pánovi.

1.Oficiálne pripadajú na prvý [úplný] týždeň po Sviatku Povýšenia sv. Kríža (14.september).
2. Iná teória je, že v angličtine “Ember” pochádza zo staroanglického ymbren čo znamená čas alebo obdobie.
3. Dôvod podľa Didache je viac polemický: kresťania sa postia v odlišné dni, aby sa líšili od  “pokrytcov” t.j., farizejov (8.1).
4.Porovnaj Francis X. Weiser: Handbook of Christian Feasts and Customs (New York: Harcourt, 1958),3132.
5.Weiser tvrdí, že dobrovoľný pôst alebo pokánie v stredu sa stále zachovávalo v niektorých oblastiach v čase keď písal (1958). Samozrejme, ďalším pozostatkom týždenného pôstu je piatkové zdržiavanie sa mäsa.
6.Technicky, ani židovský pôst nebol súčasťou Mojžišovho zákona, hoci oba, zdá sa boli súčasťou mojžišovského životného štýlu.

7.Z modlitby podľa sv. Tomáša Akvinského.
8.Porovnaj môj článok  “The Rogationtide,” TLM 17:2 (Spring 2008), s. 36-39.
9.Jacopo de Voragine, “The Ember days,” in The Golden Legend.
10.Por. Michael P. Foley: Why Do Catholics Eat Fish on Friday? The Catholic Origin to Just About Everything (New York: Palgrave Macmillan, 2005), 148-49.
11.Stredovekí pisatelia to nazývali jejunium exultationis—pôst jasania.
12.Existujú relevantné čítania zo Starého zákona a z Listu Hebrejom , ktoré sa používajú cez rok v lekcionároch z rokov  1962 a 1970, ale septembrové kántry sú jediným obdobím kedy sa tieto čítania používajú, aby sa časovo zhodovali s jesennými sviatkami  Sukkot a Yom Kippur. Znova tu vidíme princíp naplnenia a skôr ako zákazu liturgicky nariadeného.

13.Porovnaj  The Golden Legend, Volume 1, “The Ember Days.”
14.V stredoveku sa kántrové dni zachovávali ako prikázané sviatky s odpočinkom od práce a špeciálnych skutkov lásky k chudobným ako nasýtenie a umývanie. Existovala tiež stará povera, že duše v očistci boli dočasne oslobodené od súženia, aby sa poďakovali svojim príbuzným za modlitby a žiadali o ďalšie.
15.Porovnaj môj článok “The Rogationtide,” TLM 17:2 (Spring 2008), s. 36-39.
16.Odpoveď na otázku “How should rogation days and ember days be celebrated?” (http://www.catholicculture.org/library/view.cfm?recnum=5932, retrieved 2/20/08).
17.Porovnaj The Prince, ch. 25.
18.“Spain to Recognize Rights of Apes?” Catholic World News, 6/27/08, http://www.cwnews.com/news/viewstory.cfm?recnum=59360.
19.Toto nie je paródia. Porovnaj. Peter Montague, “The Four Horsemen—Part 1,” Rachel’s Environment & Health Weekly, #471, 12/7/95 (http://www.ejnet.org/rachel/rehw471.htm).