Lukas Zatko

Svätý František Xaverský, vyznávač- 3.decembra

Motu proprio Summorum Pontificum o slávení tradičnej liturgie prinieslo okrem iného aj možnosť znovu sláviť lokálne liturgické sviatky, vrátane takých, ktoré sa v tzv. riadnej forme rímskej liturgie už neslávia. V tejto rubrike si chceme pripomínať sviatky svätých, ktoré sa môžu sláviť na území Slovenska.

Svätý František Xaverský, vyznávač

http://www.zivotopisysvatych.sk/frantisek-xaversky/

Sviatok: 3.decembra ako sviatok 2.triedy v Banskobystrickej diecéze (1.triedy v katedrále- titulu kostola); inde 3.triedy

* 7. apríl 1506 hrad Xavier, dnes Javier pri Pamplone, Španielsko
† 3. december 1552 ostrov Sancian/Shangchuan Dao pri Kantone, Čína

Význam mena František: slobodný (zast. nem.)

Patrón Japonska, Indie; misií, misionárov, námorníkov

Sv. František Xaverský

frantisek_xaverskyNarodil sa 7. apríla 1506 na zámku Xavier neďaleko Pamplony v severnom Španielsku. V roku 1526 prichádza študovať do Paríža. So svojím krajanom Ignácom z Loyoly sa stretáva v roku 1529. Po piatich rokoch štúdia získava akademický titul „magister umenia“. Spolu s Ignácom a ďalšími spoločníkmi skladá v roku 1534 sľuby na Montmartri a pod Ignácovým vedením si vykoná Duchovné cvičenia. Potom ešte rok študuje teológiu a v roku 1537 je v Benátkach vysvätený za kňaza. Spolu so svojimi šiestimi spoločníkmi chceli putovať do Svätej zeme, ale všetky cesty do Palestíny blokovali moslimskí Turci, preto požiadali pápeža, či by nemohli nahradiť cestu do Svätej zeme úplnou poslušnosťou pápežovi. Tak vznikla Spoločnosť Ježišova – jezuiti. V roku 1540 bola rehoľa uznaná a František odchádza spolu so Šimonom Rodriguezom do Portugalska na pozvanie kráľa Jána III., aby začal evanjelizovať východnú Indiu. O rok odchádza do Indie ako apoštolský nuncius, kde rozvíja svoj apoštolát. Cesta do Indie mu trvala rok, počas ktorej šesť mesiacov strávil na ostrove Mozambik, kde pomáhal chorým. Do Indie dorazil roku 1542. V meste Goa ho od ďalšej cesty zdržali niekoľkomesačné dažde. František začal reformovaním tohto mesta, kde žilo mnoho portugalských katolíkov, známych svojou krutosťou voči otrokom, konkubinátom a nezáujmom o chudobu. Svojím príkladom kompenzoval očividnú zradu Krista a Cirkvi, ktorú robili zlí kresťania. Mal obrovský úspech medzi nižšou kastou, ale takmer žiaden u brahmanov. Keď bola plavba opäť možná, cestoval k lovcom perál na mys Komorin, kde žila skupina asi 20 000 kresťanov. Učil ich a chránil pred vykorisťovaním od portugalských obchodníkov a pomáhal im, keď ich prepadli moslimovia. Nemohol však u nich zostať dlho, pretože jeho pôsobnosť siahala až k Číne. Pracoval v domorodých kmeňoch Parava v južnej Indii, na Cejlóne, v Malake, na Moluckých ostrovoch a na Malajskom polostrove. Roku 1549 odišiel do Japonska, preložil kresťanské vyznanie viery. V Kagošime už o rok mal vyše 100 veriacich. Misiu prenechal svojím pomocníkom a odišiel do Hirado, neskôr do Jamaguši, ale tam jeho práca nepriniesla ovocie. Nakoniec sa vybral do hlavného mesta Mijako, kde sa potreboval stretnúť s mikádom. K tomu však potreboval dar, preto sa rozhodol prísť ako predstaviteľ portugalského kráľa a daroval panovníkovi hodiny a hudobnú skrinku. Tým dosiahol ochranu a starý prázdny budhistický kláštor. Keď odchádzal, Japonsko už malo 2 000 veriacich. V roku 1552 bol opäť v meste Goa a po niekoľkých mesiacoch sa rozhodol odísť do Číny. Cestou ochorel a zomrel vyčerpaný takmer sám na ostrove Sancian pri čínskom pobreží, neďaleko Kantonu.

Bol jedným z najväčších kresťanských misionárov, dokázal sa zžiť s národom, kde pôsobil, vedel pritiahnuť k misionárskej práci domorodcov a vo svojej vlasti prebúdzať záujem o toto záslužné dielo. Pápež Pavol V. ho v roku 1619 vyhlásil za blahoslaveného a o tri roky neskôr ho pápež Gregor XV. spolu s Ignácom vyhlásil za svätého. V roku 1748 bol vyhlásený za patróna Ďalekého východu a v roku 1927 ho pápež Pius XI. vyhlásil spolu so sv. Teréziou z Lisieux za patróna všetkých misií.

Liturgická modlitba:

Bože, ktorý kázňami a zázrakmi blahoslaveného Františka chcel si kmene Indov pripojiť ku svojej Cirkvi: udeľ milostivo, aby nasledovali sme aj príklady čností toho, ktorého slávne zásluhy uctievame. Skrze Pána nášho Ježiša Krista.