emmeram3

Svätý Emerám-22.september

Motu proprio Summorum Pontificum o slávení tradičnej liturgie prinieslo okrem iného aj možnosť znovu sláviť lokálne liturgické sviatky, vrátane takých, ktoré sa v tzv. riadnej forme rímskej liturgie už neslávia. V tejto rubrike si chceme pripomínať sviatky svätých, ktoré sa môžu sláviť na území Slovenska.

Svätý Emerám, biskup a mučeník

http://www.zivotopisysvatych.sk/emeram-z-regensburgu/

Sviatok:22.september ako sviatok 2.triedy v Nitrianskej diecéze (1.triedy v katedrále)

* Poitiers (?), Francúzsko
† 652 (?) Kleinhelfendorf pri Aiblingu, Bavorsko, Nemecko

Atribúty: mitra, biskupska berla, rebrík (cesta do neba a nástroj umučenia)

Svätý Emerám sa narodil v Poitiers vo Francúzsku v prvej polovici 7. storočia. Presný rok narodenia nepoznáme. Pochádzal zo šľachtickej akvitánskej rodiny. Dostal dobrú výchovu i vzdelanie. Stal sa kňazom. Podľa niektorých prameňov bol biskupom v meste Poitiers, no nezdá sa to pravdepodobné, keďže jeho meno chýba na zoznamoch poitierskych biskupov. Možno nakrátko spravoval toto biskupstvo po smrti biskupa Dida, o ktorom nevieme, kedy zomrel, do roku 674, kedy nastúpil na biskupský stolec v Poitiers Ansoaldus. Emerám totiž chcel ísť do bavorských krajín, keďže počul, že ľudia tam ešte neprijali svetlo viery. Cez Loire a Čierny les prišiel do Regensburgu, kde panoval vojvoda Teodo. Podľa niektorých prameňov ho dokonca tento vojvoda sám pozval do svojej krajiny, aby tam šíril evanjelium. Emerám pracoval v Bavorsku tri roky. Mnoho ľudí sa obrátilo jeho zásluhou. Zakrátko si získal povesť svätosti. Po troch rokoch sa rozhodol vykonať si púť do Ríma k hrobu svätých Petra a Pavla. Avšak na piaty deň, čo bol na ceste, ho na mieste, zvanom Kleinhelfendorf (južne od Mníchova), chytili ľudia bavorského vojvodu, umučili ho a zabili. Stalo sa to 22. septembra. Presná príčina, prečo to spravili, nám nie je známa. Podľa legendy sa biskupovi Emerámovi vyspovedala dcéra vojvodu Ota zo svojho nečistého spojenia so Sigipaldom, ktorý patril medzi vážených členov Teodovho dvora. Emerám jej poradil, aby jasne označila svojho zvodcu. Zato ho potom Teodo dal usmrtiť. Túto legendu napísal freisinský biskup Aribo.

Knieža Theodo I. mal dcéru menom Otu či Utu, ktorá mala bližšiu známosť s mladým grófom Sigebaldom, hoci sa otec ich manželskému zväzku vzpieral. Priestupníci vedeli, že ich prísny Theodo neotcovsky trestať bude; i zverili sa vo svojej úzkosti sv. biskupovi Emerámovi a prosili ho o radu, čo by si počať mali. Sv. Emerám zmiloval sa nad nešťastnými kajúcnikmi, radil im, aby tajne zo zeme ušli a do Itálie ho nasledovali, že sa tam o nich postará, kým sa rozhnevaný knieža utíši a na milosť ich prijme. Tak sa i stalo. Sv. Emeram zachránil od hroznej smrti Sigebalda a od hanobnej potupy a trestu nešťastnú mladú kňažnú Utu. I vybral sa do Itálie. Pri svojom odchode hovoril ku kňazovi Volfekovi, ktorý stal sa v Rezne biskupom po sv. Emerámovi, tieto slová: «Počuj, synu môj, čo ti poviem a nevyzraď to nikomu, kým žiť budem. Keď by si počul, že som utratil život následkom zločinu, mne pripisovanému, oznám kňazom, žeby mňa nikto z toho zločinu neobviňoval a pohoršeným nebol, a že som ja nevinne bol umučený. Znám, že kresťan má vyhýbať každému podozreniu zlého, aby iných v hriechoch neutvrdil.» Volfek prisľúbil mlčať o zverenom tajomstve až do smrti sv. Emeráma.emeram-obr

Svätý biskup neprekročil ešte hranice Bavorska, keď Uta so Sigebaldom na útek sa dala. Nešťastnou náhodou boli vyzradení, chytení a nešťastná Uta vyznala ľahkomyseľne, aby Sigebalda od istej smrti zachránila, že je úteku a jej hanby biskup Emeram príčinou; lebo si myslela, že jemu neuškodí, keď sa už ďaleko za hranicami Bavorska nachádza. Táto lož zarmútila celý kniežací dvor a nikto nevedel, čo si o tom má myslel Lambert, brat nešťastnej Uty, opustil tajne dvor, vzal sebou ozbrojených vojakov a bežal s nimi na koňoch za sv. biskupom, i dohonil ho pri dedine Helfendorfe, neďaleko Mníchova, kde sa sv. biskup modlil. Brat ľahkomyseľnej Uty napadol modliaceho sa sv. Emeráma hrubými slovami a preklínal ho. Sv. Emerám pokojne riekol zúrivcovi: «Sľúbil som, že navštívim hroby apoštolských kniežat, aby som sa tam pomodlil. Pošli so mnou spoľahlivého muža, aby počul u trónu sv. Otca súd nado mnou, či som vinným toho zločinu alebo nie. Toto ti radím z lásky k tebe a nie preto, že sa bojím utrpenia; lebo dobre viem, že tvoja duša pre tvoju zaslepenú prenáhlenosť zatratená bude.»

Toto pokojné upomenutie sv. biskupa priviedlo rozhnevaného mladého vojvodu Lamberta do väčšej zlosti. A zaslepený hnevom rozkázal Lambert, aby vojaci sv. Emeráma na rebrík priviazali a úd za údom s jeho tela odrezali. Sv. Emerám modlil sa, keď ho kati o rebrík priväzovali: «Ó môj Spasiteľu, Ježišu Kriste, ktorý si svoje ruky vystrel na kríži, aby si nás svojou krvou vykúpil; zvelebujem Teba, že si mňa z cudzej krajiny cez mnohé zeme viedol a mňa za hodného uznal, že môžem tu pre hriech, ktorého som sa nedopustil, svoju krv vyliať.» Medzitým kati odrezávali sv. biskupovi prsty na rukách a na nohách, uši a nos, ruky a nohy, vypichli mu oči, vytrhli jazyk a nechali jeho krvácajúce telo ležať. Keď videli kňazi, ktorí sv. Emeráma odprevádzali, a pred ukrutným Lambertom do húštiny sa ukryli, že kati sa vzdialili, vzali telo sv. mučeníka, uložili ho na voz a chceli ho do dediny Aschheim doviezť; ale sv. Emeram zomrel už pri Feldkirchene roku 652, dňa 22. septembra.

Pochovali ho v kostole svätého Juraja v Regensburgu. V polovici 8. storočia dali postaviť na mieste jeho umučenia kostol a takisto aj v Regensburgu na jeho počesť. Jeho pozostatky preniesli do tohto kostola. Každoročne 22. septembra sú vystavené k úcte. Nedá sa však s istotou tvrdiť, žeby Emerám bol biskupom mesta Regensburg. Zoznam biskupov totiž oficiálne začína až biskupom Gawibaldom, ktorého vysvätil svätý Bonifác.

K menu a úcte svätého Emeráma sa viaže najstaršia známa cirkevná stavba na Slovensku, a to kostol na Martinskom vrchu pri Nitre, ktorý okolo roku 828 posvätil salzburský arcibiskup Adalrám. Bolo to v nitrianskom sídle kniežaťa Pribinu. Kostol bol zasvätený fransko-bavorskému svätcovi, biskupovi a mučeníkovi Emerámovi. V nitrianskej katedrále sa nachádzajú aj jeho relikvie.

Liturgická modlitba:

Bože, ktorý nás obšťastňuješ výročnou slávnosťou blahoslaveného Emeráma, mučeníka svojho a veľkňaza; udeľ milostivo, aby aj nasledovali čnosť v utrpení toho, ktorého narodeniny slávime. Skrze Pána nášho.