Vigília Turíc

Reformy liturgie 1955-Vigília Turíc

Posledná časť série príspevkov od Gregoryho DiPippo o textoch, ceremóniách a histórii obradov Veľkého týždňa pred a po reformách pápeža Pia XII. v roku 1955. Tentokrát si všimneme Vigíliu Turíc a čítania zo Svätého písma počas Veľkého týždňa.

11.časť: Vigília Turíc a čítania zo Svätého písma počas Veľkého týždňa

Gregory DiPippo

http://www.newliturgicalmovement.org/2009/04/2009-compendium-of-1955-holy-week.html

Stručný prehľad starších obradov (pred Piom XII.)

Už veľmi dávno sa sviatosť krstu vysluhovala na sviatok Zoslania Ducha Svätého, podobne ako na Veľkú noc, o čom priamo hovorí aj pápež sv.Sirícius (384-399) v liste biskupovi Himériovi z Tarragonu. (Epist. ad Himerium cap. 2 : Patrologia Latina vol. XIII, col. 1131B-1148A). Pápež sv.Lev I. (440-461) potvrdzuje túto tradíciu Cirkvi v liste biskupom Sicílie, vyzývajúc ich nasledovať príklad apoštola Petra, ktorý pokrstil 3000 osôb na Turíce.(Epist. XVI ad universos episcopos per Siciliam constitutos : P.L. LIV col. 695B-704A) .Tento zvyk je vyjadrený v liturgii vigílie Turíc, ktorá sa v mnohých aspektoch podobá obradom Bielej soboty. Táto podobnosť sa nachádza v misáli sv.Pia V., ako aj vo všetkých predošlých misáloch a v stredovekých zvykoch veľkých katedrál a rehoľných rádov.
Rituál začína vo farbe pokánia, fialovej. Nie je tu požehnanie paškálného ohňa, ani paškálnej sviece, ani Exsultet. Preto vigília začína šiestimi proroctvami, opakovanými z vigílie Veľkej noci, pričom po každej z nich nasleduje modlitba (tri  trakty z Veľkonočnej noci sa tiež opakujú na svojich miestach). Šesť modlitieb je odlišných od modlitieb Veľkonočnej vigílie, ale vyjadrujú v mnohých aspektoch rovnaké myšlienky. Po šiestom proroctve sa opakuje svätenie krstnej vody, pričom sa mení iba začiatočná modlitba, po ktorej sa spievajú litánie. Počas litánií sa hlavní ministri vrátia do sakristie a prezlečú sa na omšu do červených rúch.

Pri tejto omši sa opakujú aj ďalšie obrady Veľkonočnej vigílie; vynecháva sa introit a zvony vyzváňajú Gloria in excelsis (introit Cum sanctificatus fuero bol neskôr vyhradený iba na súkromné omše). Kolekta omše odkazuje na krstný charakter tohto slávenia ešte oveľa jasnejšie ako tá z omše Veľkonočnej vigílie. Po omšovom Alleluja sa spieva rovnaký traktus ako na Veľkonočnú vigíliu. Na evanjelium akolyti nenesú sviece. Tak ako na Veľkonočnú noc na Vzkriesenie sa bdie, ale nie očakáva. Tak aj rovnakým gestom ako povedal Kristus učeníkom Cirkev striehne na príchod Ducha Svätého v ohňových jazykoch, ale neanticipuje ho. Ďalší odkaz na krst z prvej časti obradu sa nachádza v omšovom kánone, kde sa berie vlastné Hanc igitur z Veľkej noci. Tento text hovorí explicitne o tých, ktorých Pán „ráčil znovuzrodiť z vody a z Ducha Svätého a udeliť im odpustenie všetkých hriechov“ .Berie sa to na tejto omši ako aj po celú oktávu Turíc, ako je to aj v omši Veľkonočnej vigílie a vrámci oktávy.

Stručný prehľad  reforiem podľa Pia XII.

Reforma z roku 1955 zrušením proroctiev, svätenia vody a litánií takmer úplne odstránila túto starodávnu tradíciu Rímskeho rítu. Omša začína introitom, ktorý sa predtým modlil iba pri súkromných omšiach. Rubriky o zvonení zvonov počas Gloria a nenesení  sviec na evanjelium sú tiež zrušené. Texty samotnej omše zostávajú nezmenené- rovnaká kolekta a rovnaké veľkonočné Hanc igitur sa stále používajú, hoci krstný rituál na ktorý odkazujú je už zrušený.

Čo sa týka zmeny staršej formy vigílie Turíc, jedna z najdôležitejších zmien vigílie Veľkej noci musí byť znova prediskutovaná  zo širšieho pohľadu. Ako sa spomína v prvom článku o Veľkonočnej vigílii, v starších obradoch (pred r.1955) je dvanásť proroctiev, ktoré boli v roku 1955 zredukované na štyri. Avšak existovali staršie obrady Veľkonočnej vigílie, v ktorých sa čítali štyri proroctvá namiesto dvanástich. Amalarius z Metz, ktorý písal o liturgii v polovici 9. storočia hovorí celkom jasne, že na vigíliu Veľkej noci boli štyri proroctvá (spolu s traktami). Teda tie štyri rovnaké, ktoré zostali v reformovanom Veľkom týždni 1955. Táto tradícia kratšej formy proroctiev (avšak nie vždy tie isté štyri) sa nachádza  v niektorých starých sakramentároch, z ktorých sa preniesla tiež aj do niektorých stredovekých misálov, ako napríklad rítus Sarum alebo rítus Paríža a od nich aj do užívania niektorých rehoľných rádov. V obrade dominikánskeho rádu sú tiež iba štyri.

Avšak všetky tieto rovnaké starodávne zdroje a aj ich misály, tak stredoveké ako aj moderné, majú štyri proroctvá taktiež aj na vigíliu Zoslania Ducha Svätého. V dominikánskom obrade, ktorý bol po rímskom v latinskej cirkvi v roku 1955 najrozšírenejší, sa na vigíliu Veľkej noci  čítajú štyri proroctvá z misála: prvé, štvrté, ôsme a piate spolu s ich traktami a modlitbami. Na Vigíliu Turíc sa čítajú tretie, jedenáste, ôsme a šieste z misála, taktiež s ich traktami a modlitbami.
V oboch, v dominikánskom i rímskom misáli, deviate proroctvo  v misáli je tiež epištolou omše vopred premenených darov a desiate je tiež epištolou pondelka vo Veľkom týždni.  Preto, hoci má dominikánsky misál iba štyri proroctvá na Veľkú noc, iba tri z rímskych dvanástich proroctiev chýbajú v dominikánskom obrade (väčšina z Genezis 5, 31 – 8, 21, druhé proroctvo z rímskeho obradu, sa číta v oboch -v dominikánskom i rímskom breviári v týždni Sexagezimy). Podobná situácia platí pri misáloch Sarum a Paríža, medzi inými.
Zvyk spievať pašie všetkých štyroch evanjelistov v priebehu Veľkého týždňa sa nachádza v takmer všetkých historických obradoch Katolíckej cirkvi. Latinský obrad Cirkvi si udržiava tento zvyk typicky rozvážnym a jednoduchým spôsobom, keďže usporiadanie pašií je obzvlášť kratšie ako u niektorých iných rítov. Spievajú sa štyri dni v týždni, podľa sv.Matúša na Kvetnú nedeľu, sv.Marka na Veľký utorok, sv.Lukáša na Zradnú stredu a sv.Jána na Veľký piatok.

V ambroziánskom ríte, ktorý je najbližší rímskemu, sa všetky evanjeliá Trojdnia berú zo sv.Matúša. Pri obrade čítaní a modlitieb na Zelený štvrtok ráno “Post Tertiam”, sa číta o zrade Judáša (kap. 26, 14-16), a na omši Pánovej večere, od Poslednej večere po uväznenie Krista (26, 17-75). Zvyšok pašií, po smrť Krista (27, 1-56) sa číta na Post Tertiam Veľkého piatku; na Post Nonam rovnakého dňa sa číta pochovanie Krista (27, 57-61). Na Post Tertiam Bielej soboty sa číta umiestnenie stráží ku Kristovmu hrobu (27, 62-66); po tejto pasáži nasleduje na Veľkonočnú vigíliu evanjelium podľa sv.Matúša 28, 1-7, prvé oznámenie o Vzkriesení, podobne ako v rímskom ríte.

Keďže pre zostávajúce tri pašie nie je iné miesto v liturgiách Svätého trojdnia, čítajú sa v ofíciu Veľkého piatka, všetky tri z nich spolu v druhej z dvoch nočných modlitieb matutína. Prvé nokturnum má jedenásť žalmov a homíliu od svätého Augustína, rozdelenú do troch čítaní. Podľa bežného ambroziánskeho zvyku je responzórium po prvom a druhom, ale nie po treťom. Druhé nokturnum má sedem žalmov, po nich nasledujú pašie podľa svätého Marka s responzóriom, pašie podľa svätého Lukáša s responzóriom a pašie podľa svätého Jána predchádzané 13.kapitolou a prvými šiestimi veršami zo 14.kapitoly z rovnakého evanjelia. Vo vydaní ambroziánskeho breviára z roku 1957 (vytlačil Daverio) iba tieto samotné matutíná zaberajú 43 strán.
V byzantskom obrade, jedným z najkrajších obradov Veľkého týždňa je matutínum Veľkého piatka (pravidelne anticipované večer Zeleného štvrtka) nazývané “Matutínum Dvanástich  evanjelií.“.” Dvanásť evanjelií je:

1. Sv. Ján 13, 31 – 18,1 (viac ako 4 kapitoly spolu)
2. Sv. Ján 18, 1 – 28
3. Sv. Matúš 26, 57 – 75
4. Sv. Ján 18, 28 – 19, 16
5. Sv. Matúš 27, 3 – 32
6. Sv. Marek 15, 16 – 32
7. Sv. Matúš 27, 33 – 54
8. Sv. Luke 23, 32 – 49
9. Sv. Ján 19, 25 – 37
10. Sv. Marek 15, 43 – 47
11. Sv. Ján 19, 38 – 42
12. Sv. Matúš 27, 62 – 66

Na Veľký piatok sa slávia “Kráľovské hodinky”, pričom na každú z nich sa opakujú evanjeliá z matutín (na prímu sv. Matúš 27, 1-56; na terciu, sv. Marek 15, 16-41; na sextu sv. Lukáš 23, 32-49; na nónu, sv. Ján 18, 28 – 19, 37). Na vešpery Skladania z Kríža, ktoré pripadajú na popoludnie Veľkého piatka sa opakuje 27.kapitola zo sv.Matúša s veršami pridanými z evanjelií podľa sv.Lukáša a sv.Jána.

Toto nie sú jediné čítania pašií v byzantskom Trojdní. Na matutínum Zeleného štvrtka sa číta prvá časť pašií od sv.Lukáša (22, 1-39) a na Svätú liturgiu začiatok pašií od sv.Matúša (26, 1 – 27, 2) s veršami pridanými z evanjelií podľa sv.Lukáša a sv.Jána. Nakoniec, na Bielu sobotu, záver pašií od sv.Matúša (27, 62 – 66, pasáž, ktorá nemá obdobu v iných evanjeliách) sa číta na matutínum.

V porovnaní so zvykmi týchto iných obradov, rímsky rítus nemožno považovať za prehnane dlhý, keďže tieto čítania sú rozprávaním o najdôležitejších udalostiach v dejinách ľudstva, o Vykúpení spásonosnou smrťou Krista.

Copyright (C) Gregory DiPippo, 2009