Pôstne pravidlá

Pôstna disciplína na Slovensku platná v roku 1962

V tomto článku zverejňujeme pôstnu disciplínu ako bola záväzná na území Slovenska až po reforiem Druhého vatikánskeho koncilu. Hoci tieto pravidlá dnes stratili platnosť a záväznosť určite nie je na škodu oboznámiť sa s nimi.

POZNÁMKA:  Tento text má iba informatívny charakter a neviaže sa nijakým spôsobom na slávenie liturgie podľa tzv. mimoriadnej formy Rímskeho rítu. Platnosť týchto pravidiel trvala do roku 1966.

 

Pôstna disciplína platná na území dnešného Slovenska sa až do reforiem Druhého vatikánskeho koncilu riadila kódexom cirkevného práva z roku 1917 vrátane miestnych úľav. Tieto úľavy respektíve dišpenzy udelil pre územie vtedajšieho Československa pápež Pius XI. počínajúc 1.januárom 1933 s platnosťou na 5 rokov. Po uplynutí tejto lehoty boli tieto pravidlá naďalej predĺžené a mierne upravované vrátane dekrétov Svätej Stolice pre celú Cirkev, naposledy v roku 1959. Uverejňujeme pravidlá platné na Slovensku do roku 1966 kedy pápež Pavol VI. zreformoval pôstnu disciplínu apoštolskou konštitúciou Paenitemini.

Svätý Otec Pius XI. vydal dňa 20.decembra 1932 skrze vtedajšiu Kongregáciu koncilu (dnes Kongregácia pre klérus) povolenie (indult), ktorým zjednotil a zároveň zmiernil vtedajšie pôstne pravidlá vrátane lokálnych výnimiek platné v Československu. Podnetom k tomuto kroku pápeža bola žiadosť biskupov Československa, ktorú mu predložili po zasadnutí z 18. a 19. októbra 1932 v Olomouci.

Biskupi vo svojej žiadosti konštatovali, že v československých diecézach latinského obradu panovala dovtedy veľká rozmanitosť ohľadom dodržiavania pôstneho zákona zdržanlivosti a ujmy. Vzhľadom na meniace sa spoločenské pomery, ktoré uľahčujú vzájomný kontakt obyvateľov pôsobí nezriedka  táto rozmanitosť na škodu veriacich keďže u niektorých vyvoláva prílišnú škrupulozitu kým u nich vedie alebo môže viesť naopak k laxizmu a ľahostajnosti. Biskupi vo svojej žiadosti poukazujú aj na časté kontakty so susedným Rakúskom a Nemeckom ako aj na zhoršujúci sa zdravotný stav obyvateľstva. Obyvatelia v modernej dobe čoraz viac trpia nervovými ochoreniami a preto nemôžu v plnej miere zachovávať prísne pravidlá pôstu zdržiavania sa a újmy.

Pápež Pius XI. na audiencii z 20.decembra 1932 vypočul správu kardinála Serafiniho, prefekta Kongregácie koncilu, vyhovel žiadosti biskupov Československa a schválil nižšie uvedené pôstne pravidlá. Zároveň však žiada veriacich, aby sa dobrovoľne postili vo všedné dni Veľkého pôstu a v Kántrové piatky. V tie dni, kedy sú veriaci týmto indultom oslobodení od pôstneho zákona majú na želanie pápeža postenie nahradiť modlitbou, dobrými skutkami a najmä almužnou.

Vysvetlenie pojmov

Vysvetlenie pojmov pôstnych pravidiel vychádza z cirkevného zákonníka z roku 1917:

1.Pôst ÚJMY znamená, že sa len raz denne nasýtime, čo obyčajne býva na poludnie, možno však toto nasýtenie preložiť i na večeru (ako je to aj na Štedrý deň). Okrem toho ešte ráno a večer možno niečo málo zjesť. Tento predpis platí pre všetkých katolíkov od dokončeného 21. do započatého 60. roku života.

2. Zdržovať sa mäsitého pokrmu-ABSTINENCIA platí počnúc od polnoci dňa (12. hodiny nočnej) do 12. hodiny nasledujúcej noci. Tento predpis platí pre všetkých katolíkov od dokončeného 7. roku do smrti. Pod mäsom čiže mäsitým pokrmom sa rozumie akékoľvek mäso a z mäsa pripravované jedlá, medzi ktoré patrí aj mäsová polievka (i škvarky). Z tohto zákazu sú vyňaté mäsá zvierat, ktoré nežijú väčšinu času na súši, teda rýb, žiab, rakov, divej vodnej kačice a slimákov. Na dni zdržanlivosti je dovolené používať akýkoľvek zvierací tuk k príprave pôstnych pokrmov. Je však zakázané jesť mäsitú polievku. Pri takomto jedle nie je zakázané zmiešavať mäsitý pokrm s rybami a je tiež dovolené jesť chlieb namazaný akýmkoľvek tukom.

Cirkev na niektorý deň určuje obidva rozkazy, inokedy zasa len jeden z nich. Cirkevný zákonník v kánone 1252 (z roku 1917) určuje dni postenia sa a zdržovania sa mäsa pre celú Cirkev. Nakoľko však v mnohých prípadoch veriaci nemôžu rozkaz do dôsledkov zachovať, pápež môže dať dišpenzáciu, čiže oslobodenie od tých rozkazov pre celú Cirkev alebo pre niektorú krajinu. Taktiež diecézny biskup môže dať dišpenzáciu pre svoju diecézu, alebo niektorú farnosť, ale len z prípadu na prípad. Farár môže z prípadu na prípad oslobodiť od zachovania týchto rozkazov jednotlivých farníkov a namiesto nich im uložiť iný dobrý skutok, sebazaprenie.

PRAVIDLÁ:

  1. Pôst abstinencie-zdržiavania sa mäsitých pokrmov sa má zachovávať:

Vo všetky piatky pokiaľ na ne nepripadne prikázaný sviatok alebo sviatok Očisťovania (2.II.), Zvestovania (25.III.), Narodenia Panny Márie (8.IX.), sv. Cyrila a Metoda (5.VII.), sv. Štefana prvomučeníka (26.XII.), sv. Silvestra (31.XII.) a tiež aj vo všetky štátne (občianske) sviatky.

2. Od zdržovania sa mäsa sú oslobodení:

  • Všetci veriaci, ktorí sa zdržujú v tých miestach, kde je jarmok, veľká cirkevná alebo svetská slávnosť za veľkej účasti ľudu. Taktiež neplatí predpis zdržiavania sa mäsitých pokrmov aj na miestach kde slávia vonkajšiu slávnosť patróna kostola alebo výročie posviacky chrámu za veľkej účasti ľudu.
  • Všetci, ktorí sa zúčastnia na občerstvení z príležitosti pohrebu — na kare.

3. Od zdržovania sa mäsitého pokrmu sú s výnimkou Veľkého piatku oslobodení (postiť sa sú však povinní):

  1. Úradníci, robotníci v továrňach, v baniach, kameňolomoch a v horách, keď si so sebou nosia obed; poľnohospodárski robotníci v dobe žatvy a mlátenia obilia; robotníci na železniciach, lodiach a pltníci.
  2. Policajti, finančníci, väzenskí dozorcovia a strážnici v mestách so svojimi rodinami.
  3. Zamestnanci železníc, električiek, šoféri a námorníci.
  4. Rekreanti v kúpeľoch na zotavení spolu s ich rodinami a služobníctvom.
  5. Cestujúci vlakom alebo iným prostriedkom, ktorí jedia v dopravných reštauráciách či vozňoch a to aj vtedy ak si so sebou nesú jedlo.
  6. Všetci, ktorí sa stravujú v reštauráciách, alebo si dávajú domov nosiť jedlo z reštaurácií alebo iných domov; zamestnanci reštaurácií a ich rodiny.
  7. Tí, čo bývajú a stravujú sa v rodinách, kde sa nepredkladajú pôstne jedlá (u nekatolíkov).
  8. Rodiny, v ktorých aspoň jeden člen je oslobodený od pôstu, alebo u ktorých sa stravujú vojaci.
  9. Všetci, ktorí si pravidelne so sebou nosia obed alebo sa stravujú mimo domova.
  10. Všetci vojaci.
  11. Chudobní, ktorí žijú z milosrdenstva iných, chorí a zotavujúci nemusia sa ani postiť ani zdržovať sa mäsitého pokrmu.

4. Postiť sa a zároveň sa zdržiavať mäsitého pokrmu sa má zachovávať:

  1. Na Popolcovú stredu
  2. Na Veľký piatok
  3. Na Bielu sobotu do 12.hodiny napoludnie
  4. Na Vigíliu Nepoškvrneného Počatia Panny Márie (7.decembra)
  5. Na Vigíliu Narodenia Pána (24.decembra) alebo anticipovane už 23.decembra.

Postiť sa nie sú povinní duševne i telesne ťažko pracujúci.

Pôst 1932

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *