Pašie na Kvetnú nedeľu

Omša Kvetnej nedele podľa reformy v roku 1955:2.časť

Pokračujeme 2.časťou série článkov o liturgických zmenách Veľkého týždňa podľa reformy pápeža Pia XII. z roku 1955. Autor článku Gregory DiPippo ochotne súhlasil s prekladom článkov a povolil ich publikovanie.

Omša Kvetnej nedele, Veľkého utorka a Zradnej stredy

Gregory DiPippo

http://www.newliturgicalmovement.org/2009/03/compendium-of-1955-holy-week-revisions_28.html

Stručný prehľad starších rituálov (pred Piom XII.)
passiodnic

Podľa rítu sv. Pia V., omša slávená hneď po procesii Kvetnej nedele sa líši od ostatných omší v jednom dôležitom aspekte, totiž, že rituál Pašií Nášho Pána podľa sv.Matúša je spievaný. Rovnaký rituál sa dodržiava aj počas spievania ostatných pašií v priebehu týždňa: od sv.Marka na Veľký utorok, sv.Lukáša na Veľkú (Zradnú) stredu a sv.Jána na Veľký piatok. Čo sa týka utorka a stredy, jediné zmeny urobené v roku 1955 sa vzťahujú na spôsob spievania pašií a preto ich tu uvádzam v spojení s Kvetnou nedeľou. Veľký piatok bude rozoberaný v samostatnom článku. Tu stačí uviesť, že rituál spievania pašií je trochu odlišný od ostatných troch dní a bude bližšie popísaný na inom mieste.

Pašie spievajú traja diakoni oblečení v humeráli, albe,cingulu, manipule a diakonskej štóle;nie sú to hlavní ministri samotnej omše. Z nich troch, jeden spieva hlavné rozprávanie Pašií stredným hlasom; iný nižším hlasom spieva slová Krista; tretí spieva vyšším hlasom slová všetkých ďalších ľudí. Tento rituál je vlastný Rímskemu rítu. V iných historických rítoch, napríklad v ambroziánskom a byzantskom, jeden diakon spieva celé Pašie. Traja diakoni vstúpia do svätyne ku koncu traktu, pokľaknú pred oltárom a postavia sa na miesto kde sa zvyčajne spieva evanjelium. Nehovoria “Munda cor meum”, ani nie sú požehnaní kňazom.

Traja diakoni spievajú Pašie takmer do konca. Na Kvetnú nedeľu prestanú po pochovaní Krista (po verš 27, 61), v ďalších troch dňoch prestanú vtedy keď evanjelista hovorí o svedkoch Kristovej smrti (sv. Marek 15, 41; sv. Lukáš 23, 49; sv. Ján 19, 37). Keď traja diakoni dosiahli tento bod, opúšťajú svätyňu.

Poslednú časť všetkých Pašií (sv.Matúš 27, 62-66; sv. Marek 15, 42-46; sv. Lukáš 23, 50-53; sv.Ján 19, 38-42) spieva diakon omše. Po tom ako traja diakoni odišli, diakon, subdiakon a akolyti uskutočňujú všetky úkony, ktoré zvyčajne predchádzajú evanjeliovej procesii; misál je premiestnený na evanjeliovú stranu, evanjeliová kniha je umiestnená na oltár, incens je vložený do kadidelnice, diakoni povie “Munda cor meum”, prosí a dostane požehnanie od celebranta a všetci potom prejdú na miesto kde sa zvyčajne spieva evanjelium. Vynechá “Dominus vobiscum” a oslovenie, diakon okiadza knihu a zaspieva koniec Pašií. Podobne ako aj v iných slávnostných omšiach, celebrant príjme a pobozká evanjeliovú knihu prinesenú subdiakonom a potom je okiadzaný diakonom.

Prestávka medzi koncom Pašií a začiatkom tohto evanjelia dramaticky reprezentuje úžas celého Stvorenia, vrátane samotnej Cirkvi pri bolestných Pašiách Ježiša Krista, ukrižovaného Boha. S veľkou reformou Gregoriánskeho chorálu za pontifikátu pápeža sv. Pia X., bol znova zavedený pre bežné používanie špeciálny tón pre toto evanjelium (ad libitum), jedno z majstrovských diel posvätného chorálu. Tento tón, s dlhým spevom na začiatku každého verša a dlhým a slávnostným záverom, reprezentuje plač Cirkvi nad Kristovou smrťou.

Stručný prehľad reforiem Pia XII.

V reforme Veľkého týždňa z roku 1955, boli uskutočnené nasledujúce zmeny v omši Kvetnej nedele. Body 2. a 3. sa tiež vzťahujú aj na Veľký utorok a Zradnú stredu.

1. Stupňové modlitby sú vynechané, pretože pred samotnou omšou sa koná iný liturgický obrad. Rovnako sa táto zmena nachádza aj v obrade Bielej soboty a s reformou z roku 1962 je rozšírená na Popolcovú stredu a Hromnice.

2. V reforme z roku 1955 boli tri synoptické Pašie na začiatku skrátené: bolo odstránených prvých 35 veršov zo sv.Matúša, prvých 31 veršov zo sv. Marka a prvých 38 veršov zo sv.Lukáša. Okrem toho, na konci pašií podľa sv. Matúša bolo tiež odstránených posledných šesť veršov. Tieto pašie sa neobjavujú už nikde inde v Rímskom misáli, ktorý teda už neobsahuje rozprávanie o prípravách Pána na slávenie Poslednej večere, umývanie a pomazanie nôh, Judášovú zradu a samotnú Poslednú večeru. Zo záveru pašií sv. Matúša bol odstránený príbeh o strážach ustanovených Pilátom a farizejmi pri Ježišovom hrobe, pasáž, ktorá nemá obdobu v iných evanjeliách.

3.Konkrétny obrad spievania Pašií bol takmer úplne odstránený. Traja diakoni prídu pred oltár, pokľaknú a povedia “Munda cor meum”. Potom prídu ku kňazovi, požiadajú a príjmu požehnanie a idú na miesto kde sa spieva evanjelium. Nesprevádzajú ich akolyti so sviecami ani sa nepoužíva kadidlo. Poslednú časť každých Pašií spieva rozprávač a nie diakon omše, bez prestávky medzi pašiami a evanjeliom. Špeciálny tón “plaču” sa nenachádza v typickom vydaní spevu Pašií, hoci nebol explicitne zakázaný. (Avšak časť sv.Matúša, ktorá sa spieva takýmto špeciálnym tónom bola vymazaná z textu Pašií.) Evanjeliová kniha nie je už prinesená celebrantovi, ktorý teda nie je ani okiadzaný.

V typickom vydaní novej liturgie Veľkého týždňa (OHS), vždy keď sa spomenú Pašie, rubriky hovoria “cantatur vel legitur”, “proceditur ad cantum vel lectionem”. Teda sa predpokladá, že Pašie sa dokonca vrámci kontextu slávnostnej omše môžu radšej čítať ako spievať.

Všimnime si, že tento popis spievania Pašií predpokladá rovnako ako misál, že sú tu prítomní traja diakoni pre spev Pašií, okrem troch ďalších hlavných asistentov omše. Bolo samozrejme bežným zvykom, že počet prítomných klerikov nepostačoval, hlavní asistenti mohli prevziať úlohy troch diakonov, ale toto by sa nemalo považovať za ideál alebo normatívnu prax.

Dodatok

Kvôli stručnosti som pôvodne plánoval vynechať z týchto článkov všetky odkazy na ostatné zmeny, ktoré boli urobené pri omšiach Kvetnej nedele, Veľkého pondelka a utorka a Zradnej stredy. Tieto zmeny sa dotýkajú aspektov liturgie Veľkého týždňa, ktoré sa nevzťahujú výlučne iba na samotný Veľký týždeň (ako je napr. používanie zložených ornátov). Kvôli úplnosti avšak pridávame dodatok zachytávajúci aspekty tejto reformy.

1. Na Kvetnú nedeľu sa vynecháva Asperges, ktorý sa za normálnych okolností robí pred každou nedeľnou slávnostnou omšou počas roka.

2. V starších obradoch Veľkého týždňa majú v prvé štyri dni a tiež v advente a pôste diakon a subdiakon oblečené zvinuté ornáty (por. článok Shawn Tribe: Use, History and Development of the “Planeta Plicata” or Folded Chasuble). S reformou Veľkého týždňa z roku 1955 nosia už diakon a subdiakon dalmatiku a tunicelu vo všetkých štyroch omšiach. Hoci bolo používanie zvinutých ornátov neskôr úplne zrušené, reforma sa pôvodne vzťahovala len na samotný Veľký týždeň a zvinuté ornáty sa naďalej používali počas pôstu a adventu až do dňa pred Kvetnou nedeľou.

3. Dodatočné omšové orácie, ktoré sa podľa misála sv.Pia V. modlili takmer na všetkých omšiach počas roka (Ordo temporalis) líšiac sa podľa liturgického obdobia, boli odstránené z omší pondelka, utorka a stredy (nemodlili sa na Kvetnú nedeľu). Rovnako tiež spomienky sviatkov svätých boli úplne vylúčené z celého Veľkého týždňa. Predtým, v ríte sv.Pia V. boli odstránené iba z omše Kvetnej nedele (hoci nie ofícia) a zo Svätého trojdnia.

4. V starších obradoch Veľkého týždňa celebrant slávnostnej omše číta stíšeným hlasom pri oltári všetky časti omše ktoré spieva diakon, subdiakon alebo lektor. Podľa reformy z roku 1955 už to tak nie je. Hoci „zdvojenie“ čítaní (ako sa to všeobecne nazýva) bolo neskôr úplne odstránené, táto reforma sa pôvodne vzťahovala len na samotný Veľký týždeň a čítania sa mimo Veľkého týždňa aj naďalej používali dvakrát.

5. V starších obradoch Veľkého týždňa celebrant slávnostnej alebo spievanej omše hovorí prvé dve slová “Orate fratres” na konci ofertória nahlas a zvyšok potichu, keď sa obracia smerom k misálu. Podľa reformy z roku 1955 hovorí celé “Orate fratres” nahlas (‘clara et elevata voce’). “Orate fratres” bolo mimo Veľkého týždňa aj naďalej vyslovované rovnakým spôsobom ako v misáli sv.Pia V. až do pokoncilovej liturgickej reformy.

Copyright (C) Gregory DiPippo, 2009