Hlaholská omša

Hlaholská liturgia a Slovensko

Hlaholská alebo tiež rímsko-slovanská liturgia je liturgia rímskeho obradu v starostaroslovienskom jazyku. Nazýva sa hlaholskou liturgiou podľa hlaholského písma, ktoré sa používalo. Od 16. storočia sú texty a posvätné obrady tie isté ako v rímskom obrade.

Slovanská liturgia a misia Solúnskych bratov

Rímsko-slovanská, ale aj byzantsko-slovanská liturgia je dielom misie svätých Cyrila a Metoda. Má svoje počiatky na Veľkej Morave v druhej polovici 9. storočia. Obsahuje viac-menej badateľné stopy takzvanej liturgie sv. Petra, ktorá bola zaužívaná na začiatku stredoveku v Solúne a ktorú sv. Cyril a Metod preložili do starostaroslovienskeho jazyka.

Avšak už v dobe pred príchodom solúnskych bratov na Veľkú Moravu sa na tomto území slávila rímska liturgia v latinskom jazyku i byzantská liturgia v gréčtine, ako o tom svedčí i zmienka v Živote Metodovom, hlava 5. Bratia Cyril a Metod totiž pochádzali z prostredia byzantskej vzdelanosti a liturgie.

Slovanská liturgia bola schválená roku 862 Konštatinopolským patriarchátom a roku 868 aj rímskym pápežom Hadriánom II.,  pričom vtedy Hadrián II. vysvätil Metoda a jeho žiakov za kňazov. Pápežovo schválenie liturgie však obsahuje odporúčanie, aby sa pri omši čítala epištola a evanjelium najprv po latinsky a až potom po starosloviensky.  Slovanské prostredie  tak po dlhom zápase dosiahlo schválenie staroslovienskej liturgickej reči, ktorá síce vychádzala z miestnych jazykov a slovanských nárečí, ale bola umelo (!) vytvorená gréckymi misionármi.

Koexistencia slovanskej a latinskej liturgie na Veľkej Morave však bola od začiatku v napätí, ktoré prerástlo do vlečúceho sa konfliktu, pretože franskí kňazi získavali čoraz väčší politický vplyv na knieža Svätopluka (synovca Rastislava, na ktorého podnet Konštantín a Metod prišli na Veľkú Moravu) a u pápeža Jána VIII. sa snažili o zosadenie Metoda z biskupského stolca. Pápež Ján VIII. ale obnovil súhlas s používaním slovanskej bohoslužby. Ten bol zrušený po Metodovej smrti v roku 885 pápežom Štefanom V. čím na Veľkej Morave slovanská liturgia končí.

Hlaholská liturgia a slovanské národy

misal_p_modrusanina1528_4_1Po zničení diela solúnskych bratov po smrti sv. Metoda odišli jeho slovanskí žiaci do exilu. Slovanská liturgia sa uchytila v byzantskom obrade v Rusku, Bulharsku a iných krajinách. Týmto slovanská liturgia na juho- a severovýchode Európy prospela Byzancii, ktorá o nej pred Cyrilom a Metodom nechcela nič vedieť a ani neskôr je nebola naklonená.

V rímskom ríte sa rozšírila do Chorvátska, kde sa udržala až dodnes a používa sa pravidelne v ôsmich chorvátskych diecézach.

Dnešným dedičom slovanskej liturgie je teda tak byzantská liturgia pravoslávnej i gréckokatolíckej cirkvi slávená v cirkevnej slovienčine ako aj rímsko-slovanská liturgia v rímskokatolíckej cirkvi. Ostatné ne-románske krajiny prijali natrvalo a od počiatku latinskú liturgiu, hoci pre ne bola rovnako „cudzia“ ako pre slovanské etniká.

Zvláštne povolenie pre Čechy a Moravu a situácia na Slovensku                                        

Časť slovanského kléru z nasledovníkov sv.Cyrila a Metoda odišla pravdepodobne i do Čiech, kde bolo centrum slovanskej liturgie až do roku 1096 v sázavskom kláštore. V 14. a 15. storočí sa  potom praktizovala slovanská liturgie v Prahe v kláštore Na Slovanoch. V 19. a na začiatku 20. storočia žiadal preto český klérus starosloviensky a aj rovno český jazyk v liturgii s odkazom na tradíciu slovanskej liturgie.

Pri znovuzrodení slovanských národov v 19. storočí sa stala cyrilometodská úcta nielen predmetom záujmu vzdelancov, ale tiež i oprávnenej národnej hrdosti. Zvláštna pozornosť sa na ňu sústredila prostredníctvom rôznych výročí, napríklad príchodu slovanských apoštolov na Moravu (1863), smrti sv.Cyrila (1869) a smrti sv.Metoda (1885). K epochálnej udalosti poskytlo príležitosť tisíce výročie slávnostného uznania slovanskej liturgie Jánom VIII. Vtedy v jeho duchu prezieravý pápež Lev XIII. encyklikou Grande munus (30. septembra 1880) nesmierne pozdvihol vážnosť slovanských apoštolov v celom katolíckom svete a zdôraznil nielen ich zásluhy, ale i zásluhy rímskych pápežov o slovanskú liturgiu.

Z tohto obdobia pochádza aj jediný záznam o liturgickej úcte k slovanským apoštolom pri omši na Slovensku vo vtedajšom Uhorsku. Počas tisíceho výročia príchodu týchto vierozvestcov na územie dnešného Slovenska v roku 1863 v obci Selce banskobystrický biskup Štefan Moyses požehnal oltárny obraz sv. Cyrila a Metoda, čím sa selčiansky farský chrám stal prvým kostolom na Slovensku zasvätený naším vierozvestcom. Od tých čias sa tu aj každoročne koná púť. Selčiansky chrám bol jedným z prvých v Hornom Uhorsku a na Slovensku zasvätený solúnskym bratom. Tunajší farár Július Plošic za podpory banskobystrického biskupa Štefana Moysesa dal namaľovať obraz znázorňujúci sv. Cyrila a Metoda, ktorý sa nachádza v kostole. Moyses na 1000. výročie príchodu solúnskych bratov požehnal v roku 1863, teda pred 150. rokmi, oltárny obraz, čím sa farský chrám stal prvým kostolom na Slovensku zasvätený vierozvestcom. Selčania si od roku 1863 solúnskych bratov veľmi ctili. Zapamätali si povzbudenie biskupa Moysesa i farára Plošica, ktorý ich pri svojom odchode zo Seliec prosil, aby nezabudli na cyrilo-metodskú úctu.

Na tradíciu slovanskej liturgie v rímskom obrade nadviazalo aj povolenie (indult) slávenia hlaholskej omše (dnes je to tzv. mimoriadna forma rímskeho rítu, ľudovo tridentská omša). Ide o osobitné povolenie pre Čechy a Moravu v určité dni a pre konkrétne miesta dekrétom pápeža Benedikta XV. z 21.mája 1920.

Toto povolenie bolo odpoveďou na žiadosť českomoravských biskupov z januára 1920 a nesúviselo so Slovenskom. Napriek tomu sa v dobovej tlači na Slovensku objavili správy, že aj na Slovensku sa mohla sláviť hlaholská sv.omša (Nitra, Skalka). Zmieňuje sa o tom príspevok Dr. Juraj Hodál v knihe Pamätná kniha vysviacky slovenských biskupov (1921), no vydavateľ a cenzor knihy popiera túto skutočnosť ako aj to, že by o toto niekto zo Slovenska žiadal.

Rímska liturgia v staroslovienčine sa však predsa slúžila aj v novších časoch, a to vďaka Michalovi Lackovi SJ a biskupovi slovenského pôvodu z Gary (USA) Mons. Andrejovi Gregorovi Grutkovi. Na 2.vatikánskom koncile bol biskup Andrej Grutka známy viacerými aktivitami, z ktorých vzbudili pozornosť predovšetkým hlaholské sv. omše. Biskup Andrej Grutka viackrát slúžil sv. omše v hlaholike. Prvý raz to bolo z príležitosti 50. výročia založenia ženskej rehoľnej Kongregácie sv. Cyrila a Metoda v Amerike, kedy Svätá stolica na prosbu Michala Lacka SJ udelila mimoriadne dovolenie k slúženiu takýchto bohoslužieb. Biskup Andrej Grutka takúto hlaholskú sv. omšu slúžil v čase Druhého vatikánskeho koncilu dňa 21. novembra 1963 v Bazilike sv. Petra v Ríme. Program tejto sv. omše dostali všetci konciloví otcovia. Texty hlaholskej sv. omše boli vzaté z Hlaholského misálu, ktorý bol vydaný vo Vatikáne v roku 1927. Na informačnom liste mohli sa konciloví otcovia dozvedieť základné informácie o hlaholskej liturgii, a tiež aj latinský preklad slovenských piesní, ktoré sa počas tejto sv. omše spievali. Ich preklad do latinčiny pripravil Gorazd Zvonický. Išlo o tieto piesne z Jednotného katolíckeho spevníka: Ó, Bože na výsosti, JKS 246; Ty si, Pane, v každom chráme, JKS 257; Velebme kresťania, JKS 291; Ježiš, Ježiš, príď ku mne, JKS 300; K Márii voláme, JKS 337. Tieto slovenské piesne nacvičil zbor Sixtínskej kaplnky. O udalosti informovali aj noviny L´Osservatore Romano, ktoré vysoko hodnotili slovenské piesne, ktoré sa spievali pri tejto slávnosti. Hlaholskú sv. omšu biskup Andrej Grutka slúžil aj o rok neskôr. Dňa 14. novembra 1964 sa na nej zúčastnili spolu s pápežom aj mnohí konciloví otcovia za spevu zboru Sixtínskej kaplnky.


Použité zdroje:

doc. Marián Čižmár-ČIŽMÁR, M.: Jubileum sv. Cyrila a Metoda, in: Infolist 2013, 24 www.presov.rimkat.sk/download/category/1-infolist-2013_24pdf.html (01.08.2013)  http://cyril.psalterium.cz/nahled.php?t=&id=6406

https://cs.wikipedia.org/wiki/Slovansk%C3%A1_liturgie

http://www.putnickemiesta.sk/putnicke-miesta-na-slovensku/banskobystricka-dieceza/selce/

http://www.academia.edu/5134758/Slovanska_liturgia__liturgicke_dedicstvo_byzantskej_misie_z_9._storocia

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *