Najsv.trojica

Atanázovo krédo

Atanázovo krédo (tiež známe aj ako Symbolum Quicumque),  pravdepodobne pochádza až z 5.storočia z dnešného južného Francúzska, avšak historicky sa pripisuje sv.Atanázovi z Alexandrie (+ 373).

Tento text sa tradične recitoval v modlitbe prímy v nedele po Zjavení Pána a po Turícach, ak na ten deň nepripadal tzv. zdvojený sviatok alebo deň v niektorej oktáve sviatku. A tiež aj na Trojičnú nedeľu.

Podľa reformy liturgie sv.Jána XXIII. z roku 1960 bol zredukovaný iba na jedenkrát do roku a to na nedeľu Najsvätejšej Trojice. Po Druhom vatikánskom koncile bol prakticky vypustený z liturgie. Vďaka dokumentu Summorum Pontificum sa však naďalej používa v mimoriadnej forme liturgie.  Tiež je súčasťou obradu exorcizmu tak v riadnej ako i mimoriadnej forme Rímskeho rítu.

Znenie tohto textu je podľa knihy Nábožné výlevy, 1945 so zachovaním vtedajšieho pravopisu.

 

Ktokoľvek chce byť spasený, predovšetkým treba, aby sa pridŕžal katolíckej viery, ktorú ak niekto nezachová celú a neporušenú, bezpochybne večne zahynie.

Toto je viera katolícka: aby sme ctili jedného Boha v Trojici a Trojicu v jednote, takže ani osoby nestotožňujeme, ani podstatu nerozdeľujeme. Lebo iná je osoba Otca, iná Syna, iná Ducha Svätého, ale jedno je Božstvo Otca i Syna i Ducha Svätého, spolurovná ich sláva a spoluvečná velebnosť. Aký je Otec, taký Syn, taký i Duch Svätý. Nestvorený Otec, nestvorený Syn, nestvorený Duch Svätý: nesmierny Otec, nesmierny Syn, nesmierny Duch Svätý. Večný Otec, večný Syn, večný Duch Svätý; a predsa nie sú traja veční, ale len jeden je Večný; ako tiež nie sú traja nestvorení a nesmierni, ale len jeden je Nestvorený a jeden Nesmierny. Podobne aj všemohúci Otec, všemohúci Syn, všemohúci Duch Svätý, a predsa nie sú traja všemohúci, ale len jeden Všemohúci. Taktiež Otec je Boh, Syn je Boh, Duch Svätý je Boh; a predsa nie sú traja bohovia, ale len jeden je Boh. A tak Otec je Pán, syn je Pán, Duch Svätý je Pán; a predsa nie sú traja páni, ale len jeden je Pán. Lebo ako každú jednu osobu jednotlive za Boha a za Pána uznávať kresťanská pravda nás núti, tak troch bohov alebo troch pánov vyznávať náboženstvo katolícke nám zakazuje. Otec od nikoho nie je učinený, ani stvorený, ani zrodený. Syn je od Otca samého, nie učinený, ani nie stvorený, ale splodený. Duch Svätý je od Otca a syna: nie učinený, ani nie stvorený, ani splodený, ale vychádzajúci. Jeden je teda Otec, a nie traja otcovia; jeden Syn, a nie traja synovia; jeden Duch Svätý, a nie traja svätí duchovia. A v tejto Trojici nič nie je prvšieho alebo neskoršieho, nič väčšieho alebo menšieho; ale všetky tri osoby sú spoluvečné, seberovné, takže vo všetkom, ako bolo vyššie povedané, jednota v Trojici as Trojica v jednote sa musí ctiť. Kto chce teda spaseným byť, nech takto smýšľa o Trojici.

Lež ku spaseniu večnému treba, aby tiež každý pevne veril i vo vtelenie Pána nášho, Ježiša Krista. To je teda pravá viera, aby sme verili a vyznávali, že Pán náš Ježiš Kristus, syn Boží, je Boh a človek spolu. Bohom je z podstaty Otcovej pred vekmi splodený a človekom je z podstaty matkinej v čase zrodený, dokonalý Boh a dokonalý človek, pozostávajúci z rozumnej duše a tela ľudského . Rovný Otcovi podľa Božstva, menší od Otca podľa človečenstva. Ktorý, hoci je Boh i človek,, predsa nie je dvojitý, ale len jeden Kristus. Jeden nie je premenou Božstva na telo, lež prijatím človečenstva v Boha. Je úplne jeden nie smiešaním podstaty, ale jednotou osoby. Lebo ako duša rozumná a telo je jeden človek, tak Boh a človek je jeden Kristus. On pre naše spasenie trpel, do pekiel sostúpil a tretí deň vstal zmŕtvych; vstúpil na nebesia , sedí na pravici Boha Otca všemohúceho; odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych. Pri jeho príchode všetci ľudia povstanú so svojimi telami a vydajú počet zo svojich skutkov. A tí, ktorí dobre činili, pôjdu do života večného, ale tí, ktorí zle činili, do ohňa večného.

Toto je viera katolícka, ktorej ak sa niekto nebude úprimne a verne pridŕžať, spasenia dôjsť nemôže.

Sláva Otcu …