Tempus Septuagesima

Poznámky k liturgii Predpôstu podľa Missale Romanum 1962 a komentár od nemeckej benediktínky Dame Aemiliana Löhr, O.S.B.

Liturgické poznámky: Septuagesima

Arcibiskup Annibale Bugnini, v 21. kapitole knihy Reforma rímskej liturgie: 1948-1975 (s. 307, poznámka 6), pohotovo poznamenal, že odstránenie obdobia Septuagesimy v modernom rímskom kalendári bolo zdrojom istej nezhody. V tejto súvislosti špecificky spomína myšlienky samotného Pavla VI. na túto vec: “Pri jednej príležitosti pápež Pavol VI. porovnal komplex zložený z predpôstu,pôstu,Veľkého týždňa, a Veľkonočného trojdnia ku zvonom zvolávajúcim ľud na nedeľnú omšu. Vyzváňanie hodinu, polhodinu, štvrťhodinu a päť minút pred začiatkom omše má psychologický efekt a pripravuje veriacich materiálne a duchovne na slávenie liturgie.” Na konci avšak, bez ohľadu na osobné názory Pavla VI. (a iných) na prípravnú hodnotu krokov obdobia Septuagesimy vo vzťahu k pôstu a nakoniec aj Veľkej noci, túžba po zjednodušení a dôraz na pôstne obdobie bolo to, čo v tých časoch zvíťazilo- a tak bol predpôst vymazaný z moderného rímskeho kalendára.

http://www.newliturgicalmovement.org/2010/02/question-of-septuagesima-season-and.html

Obdobie predpôstu (Septuagesima) je prípravou na obdobie pôstu. Začína sa Prvými vešperami, tento rok v sobotu 23.januára.

1.Gloria sa vynecháva v nedele a feriálne dni.
2.Verš Alleluia a tiež aj slovo Alleluia sa vynecháva kedykoľvek sa má použiť. Nahradzuje sa traktom v nedele a na sviatky.
3. Feriálna omša je omša z predošlej nedele, bez traktu.
4. Vo feriálne dni IV.triedy možno slúžiť akúkoľvek votívnu omšu alebo omšu ľubovoľného svätého podľa denného martyrológia (s Gloria).
5. Počas Septuagesimy a Pôstu, “Laus tibi, Christe” nahrádza Alleluia užívané po “Deus in adjutorium meum intende…Gloria Patri…” pri modlitbe liturgických hodín (Breviár).

Cez bránu Deviatnika

Vyhnanie z Raja

Michelangelov obraz v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne odhaľuje najbolestnejšie tajomstvo nedele Deviatnik: vyhnanie našich prarodičov z raja. Je vizuálnym doplnkom antifóny vešpier z predvečer nedele:

Pán prikázal Adamovi: “Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš“.

Vyhnaní z raja anjelom s vytaseným ohňovým mečom, nahí Adam a Eva kráčajú smerom k smrti, k tej istej smrti, ktorú nový Adam, nahý na dreve kríža zruší. Tam bude cherubov horiaci meč nahradený vojakovou kopijou a brána raja bude otvorená v Spasiteľovom boku.

Predpôstne obdobie Cirkvi

Nepochybne ovplyvnení praxou gréckych kresťanov žijúcich v Ríme a dodržiavajúcich východné prípravy na Veľký pôst, pápež svätý Gregor Veľký ustanovil obdobie Septuagesima(Deviatnik): tri týždne príprav na veľký pôst označené slávnostnými zastaveniami v patriarchálnych bazilikách sv. Vavrinca, sv.Pavla a sv.Petra. Týmto spôsobom si pripravila rímska Cirkev pôstnu disciplínu pod znamením slávnych patrónov Večného mesta. Dame Aemiliana Löhr uvažuje o Predpôste ako o začiatku našej cesty cez smrť do života:

Začiatok

Oveľa jasnejšie ako prvá adventná nedeľa, Septuagesima predstavuje bod rozdelenia. Nie bez dôvodu sa preto z času na čas uvažovalo či by sa nemal práve tu hľadať ozajstný začiatok liturgického roku. Dnešná liturgia sa značne líši od predchádzajúcich nedieľ. V rozpore s radostnou liturgiou Zjavenia Pána s jej žiariacim leskom smerom k vyvrcholeniu Veľkej noci sa Septuagesima zdá byť takmer temná. V každom prípade nesie znak začiatku a to v zmysle pracovitého, bolestného, charakter všetkého pozemského ako protiklad k nebeskému začiatku. Je to ako keby sa Cirkev zrazu spustila z jasného a nádherného horného poschodia domu do tmy nízkej, podzemnej krypty, do lona zeme, hrobov; pripravená teraz, len čo oslávila sviatok Zjavenia Pána, hľadať tmavý a náročný začiatok toho života.

Zbohom Aleluja

S posledným výkrikom radosti, ktorý dáva poslednú príležitosť na slávu Epifánie a zároveň predvída radosť Veľkej noci Cirkev zanecháva pri prvých vešperách nedele spev nebeskej radosti, aleluja.

 Medzi Epifániou a Paschou

Vianoce a obdobie Epifánie nás znova a znova učia, že je to nielen Boží príchod na tento svet, ale tiež a najmä jeho spásonosné dielo v ňom, ktoré chce Cirkev sprítomňovať vo svojich obradoch; len z pohľadu Veľkej noci sa sviatok Zjavenia Pána stane pre ňu viac tajomstvom.

Jej celá liturgia, ako čoskoro uvidíme sa točí okolo Veľkej noci, a sviatok Zjavenia Pána je iba predohrou alebo pre niekoho rozohraním….ktorá naberá význam z pohľadu dosiahnutia spásy a slávy. Nevylučuje cesty k spáse,ale tak povediac redukuje ju na jediný bod.

Pascha a prechod

Veľká noc obsahuje oba aspekty: v rozšírenej predohre nasleduje celú cestu a v rovnako bohatej slávnosti jednej noci raduje sa v získanej sláve. Rozhodujúci bod leží medzi tými dvoma: ani príprava ani oslava, ale prechod, pascha, v zmysle typickej starozákonnej paschy Starého zákona, ktorú cirkevní otcovia prekladajú slovom transitus: prechod zo zeme otroctva hriechu a smrti do Božieho Kanánu, zasľúbenej zeme slobody v milosti a živote pre Božie deti.

Skutočný začiatok spásy

Každoročný návrat nedele Septuagesima nie je iba príležitosťou na bohoslužbu- a to platí o celej liturgii-ale skutočným začiatkom spásy, ktorý môže byť zakončený len spoločným skutkom Boha a človeka; je to taký vážny okamih, aký vôbec môže vzísť pre morálne povedomie človeka: rozhodnutie pre Kristovu Paschu, pre mystickú smrť s ním v liturgii,ktorú možno vykonať len skrze dennú a hodinovú smrť človeka, cez odvrátenie sa človeka od hriechu a odovzdanie sa Bohu. Dnes je začiatok spásy a rozhodnutie usilovať sa o spásu.

Ozajstná radosť

Nemáme sa čoho báť: opravdivosť tejto cesty (k spáse) je spojená s veľkou radosťou a istotou, že cesta smrti končí životom. Táto radosť je rovnako pretkaná do liturgie nadchádzajúcich týždňov. A práve s týmto dvojitým motívom vážnosti a radosti, že Cirkev nás vedie cez bránu Deviatnika na Kristovu cestu smrti.

(Dame Aemiliana Löhr, O.S.B., The Mass Through the Year)

http://vultus.stblogs.org/2009/02/through-the-gate-of-septuagesi.html

Svätý Ján Almužník

Motu proprio Summorum Pontificum o slávení tradičnej liturgie prinieslo okrem iného aj možnosť znovu sláviť lokálne liturgické sviatky, vrátane takých, ktoré sa v tzv. riadnej forme rímskej liturgie už neslávia. V tejto rubrike si chceme pripomínať sviatky svätých, ktoré sa môžu sláviť na území Slovenska.

svätý Ján Almužník

23.januára, sviatok III.triedy v Bratislavskej arcidiecéze

Životopis spracovaný podľa http://www.zivotopisysvatych.sk/jan-almuznik/ a  http://www.vyveska.sk/sv-jan-almuznik.html

Sv. Ján Almužník je východokresťanský svätý. Na kresťanskom Západe je takmer neznámy a nebol ani zaradený do všeobecného liturgického kalendára rímskokatolíckej Cirkvi. Keďže sa však jeho relikvie dostali do bratislavského dómu sv. Martina, kde sa 23. januára slávi i jeho liturgická spomienka, prinášame aspoň základné údaje o živote tohto svätca.

Sv. Ján Almužník pochádzal z ostrova Cypru vo východnom Stredomorí, kde sa narodil niekedy v druhej polovici 6. storočia. Jeho pôvodným životným cieľom nebolo duchovné povolanie. Bol ženatý a mal dve, možno i viac detí. Ale netešil sa dlho zo svojej rodiny. Skoro mu zomreli deti i žena. Ján sa rozhodol predať majetok a celkom sa venovať Božej službe a dobročinnosti. Jánov hlboký duchovný život a jeho charitatívna činnosť vyvolali v ľude obdiv a úctu. Povesť o ňom sa rozšírila až do Carihradu, kde sa cisár Heraklius rozhodol ustanoviť Jána za melchitského patriarchu v Alexandrii, v Egypte. Bolo to niekedy koncom roku 610. Ján prijal túto vysokú cirkevnú hodnosť iba na veľké naliehanie, ale keď sa raz stal patriarchom, všetkými silami sa staral o duchovné i hmotné potreby jemu zverených veriacich. Dbal o to, aby duchovenstvo viedlo príkladný život a aby hlásalo pravovernú náuku. Dal vybudovať i veľa nových kostolov. No najväčšmi sa vyznačil skutkami dobročinnosti, pre ktoré ho začali nazývať almužníkom. Chudobných pokladal za svojich pánov. Dal zhotoviť ich zoznam a pravidelne im rozdeľoval podpory. Jeho zásluhou boli vybudované viaceré sirotince, nemocnice a pôrodnice pre chudobné ženy. Keď Peržania obsadili Sýriu a roku 614 Jeruzalem, Ján sa staral o utečencov a pomáhal jeruzalemskému patriarchovi v obnove vojnou spustošeného patriarchátu. Keď sa však Peržania obrátili i proti Egyptu a ohrozovali Alexandriu, Ján s pomocou cisárskeho miestodržiteľa odišiel z mesta a odplavil sa do Carihradu. No pri zastávke na Cypre sa rozhodol ostať na rodnom ostrove, kde v meste Amathonte strávil posledné chvíle života. Zomrel 11. novembra 619 alebo 620.

Sv. Ján Almužník bol najprv pochovaný v Amathonte na Cypre. Neskôr sa spomína, že jeho telesné pozostatky sú uložené v Carihrade. V druhej polovici 15. storočia dostal tieto pozostatky uhorský kráľ Matej Korvín, ktorý ich uložil v kráľovskej kaplnke v Budíne. Konečne 23. januára 1632 boli relikvie sv. Jána Almužníka prenesené do bratislavského Dómu sv. Martina, kde dal kardinál Pázmány urobiť východnému svätcovi osobitný pomník. Odvtedy sa svätý alexandrijský patriarcha uctieva i na slovenskej pôde. Z jeho zachovaného tela dala Bratislava v októbri roku 2005 rebrovú kosť ruským pravoslávnym mníchom. Inú relikviu dostal už skôr svätcov rodný Cyprus.

Liturgická modlitba:

Prosíme Ťa Pane, vyslyš naše prosby, ktoré k Tebe vznášame v deň slávnosti  sv.Jána vyznavača a biskupa Tvojho, a pre zásluhy toho, ktorý bol hodný Tebe sväto slúžiť, vysloboď nás od všetkých hriechov.

Svätá Margita Uhorská

Motu proprio Summorum Pontificum o slávení tradičnej liturgie prinieslo okrem iného aj možnosť znovu sláviť lokálne liturgické sviatky, ktoré po 2.vatikánskom koncile upadli do zabudnutia. V tejto rubrike si chceme pripomínať sviatky svätých, ktoré sa môžu sláviť na území Slovenska.

svätá Margita Uhorská18.januára
commemoratio (pripomienka) vo feriálnej omši a pri ranných chválach v Bratislavskej a Trnavskej arcidiecéze

Životopis prevzatý z http://sestrysvkriza.sk/2013/01/sv-margita-uhorska-18-1/

SV. MARGITA UHORSKÁ
(1242 – 1270)
Svätá Margita Uhorská sa narodila niekedy v roku 1242 alebo začiatkom roku 1243. Pochádzala z uhorskej kráľovskej rodiny. Jej otcom bol kráľ Béla IV., jej matka, kráľovná Mária, pochádzala z Byzancie. Margita bola mladšou príbuznou, neterou, ďalšej uhorskej svätice, svätej Alžbety Durínskej (Uhorskej).

Malá Margita prežila iba prvé detské roky na kráľovskom dvore. Keď mala štyri roky, dali ju na výchovu rehoľným sestrám dominikánkam. Najprv bola v ich kláštore vo Veszpréme. Ako 10-ročná prešla do kláštora na Zajačom ostrove na Dunaji (dnešný Margitin ostrov v Budapešti). Tento kláštor založil jej otec a zveril ho dominikánkam. Keď dosiahla Margita dvanásť rokov, zložila rehoľné sľuby dominikánskeho rádu.
Ale príbuzní vtedy ešte nepokladali Margitino rehoľné povolanie za jej konečné životné rozhodnutie. Preto sa o ňu zaujímali aj niektorí európski vladári, ako poľský kráľ Boleslav Pobožný, český kráľ Otakar II. a brat francúzskeho kráľa Karol z Anjou, neskorší neapolský kráľ. Margita však odmietla manželské ponuky a roku 1261 prijala verejne z rúk ostrihomského arcibiskupa dominikánske rehoľné rúcho. Mala vtedy 19 rokov.
Celý ďalší život prežila Margita v kláštornej chudobe, v poníženej práci, v modlitbe a dobročinnosti. Veľa času venovala modlitbe. Zvlášť si uctievala Eucharistiu a Kristovo utrpenie. Hlbokou nábožnosťou dospela k takému vysokému stupňu spojenia s Bohom, že sa jej dostalo mimoriadneho omilostenia a mystických darov.
Nevedno, či bola Margita vážnejšie chorá alebo či prísny spôsob života a veľká horlivosť predčasne strávili jej životné sily. Zomrela vo veku 28 rokov 18. januára 1270. Pochovali ju v kláštore na dunajskom ostrove.
Ľud hneď po smrti začal uctievať Margitu ako svätú. Jej hrob sa stal cieľom pútí a miestom mimoriadnych milostí. Už rok po jej smrti sa začal cirkevný proces jej svätorečenia, ale vplyvom nepriaznivých okolností trvalo takmer 700 rokov, kým konečne roku 1943 pápež Pius XII. vyhlásil Margitu Uhorskú za svätú.
Medzitým však ľud v Uhorsku a dominikánska rehoľa prejavovali Margite veľkú úctu, ktorú postupne schválila i Cirkev pre túto oblasť. V čase tureckej okupácie museli dominikánske rehoľníčky roku 1541 opustiť kláštor na dunajskom ostrove. Odišli do Trnavy, kam vzali so sebou aj Margitine telesné pozostatky. Neskôr (r. 1618) ich preniesli do kláštora klarisiek v Bratislave. Takto malo i Slovensko česť hostiť vzácne relikvie kráľovskej dcéry, ktorá dala prednosť Božiemu kráľovstvu pred ľudským.

Liturgická modlitba:
Bože, ktorý miluješ a chrániš panenstvo, ty si dal služobnici svojej Margite dar spojiť krásu čistoty so zásluhami dobrých skutkov: dovoľ prosíme, aby sme vedeli obnoviť čistotu duše duchom spasiteľného pokánia. Skrze Pána nášho Ježiša, tvojho Syna, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov. Amen.

Tradičné sv.omše v januári 2016

Ponúkame prehľad sv.omší na mesiac január 2016 (počínajúc 7.januárom)  vychádzajúc z pravidelných termínov dostupných na http://missa.sk/omse-na-slovensku

Prípadné zmeny alebo iné aktuálne informácie napíšte prosím do komentára.

BRATISLAVSKÁ ARCIDIECÉZA

BRATISLAVA-VRAKUŇA
kostol Mena Panny Márie
Poľnohospodárska ulica (starý kostol)
v nedeľu o 16:00 hodine
17.január 2016, 16.00
24.január 2016, 16.00
31.január 2016, 16.00

MOST PRI BRATISLAVE
Kostol Božského Srdca Ježišovho
v sobotu o 18:00 hodine
16.január 2016, 18.00
23.január 2016, 18.00
30.január 2016, 18.00

MARIANKA
Bazilika Narodenia Panny Márie
aktuálne každý štvrtok o 15.30
21.január 2016,15.30
28.január 2016,15.30

TRNAVSKÁ ARCIDIECÉZA

PRIBETA (Perbete)
príležitostne poslednú sobotu v mesiaci o 18:00 hodine (v letnom čase) a o 17:00 hodine (v zimnom čase)
Telefon: +421(0)357693130

GALANTA
každý pondelok o 6:00 hodine a tiež aj v prikázané sviatky a slávnosti v pracovné dni
AKTUÁLNE INFORMÁCIE: Galanta a Szent Janos Kaptalan (maďarsky)
11.január 2016, 6.00
18.január 2016, 6.00
25.január 2016, 6.00

NITRIANSKA DIECÉZA

ŽELIEZOVCE
každý pondelok o 17:00
http://zeliezovce.fara.sk/oznamy.html

BANSKOBYSTRICKÁ DIECÉZA

KRŠKANY PRI LEVICIACH
Kostol svätej Anny
1. a 3. sobota v mesiaci o 8:00 hodine
23.január 2016, 8.00

KOŠICKÁ ARCIDIECÉZA

STAKČÍN (okres Snina)
Kostol svätého Pia X.
väčšinou v prvú nedeľu v mesiaci o 11:00 hodine po prechádzajúcej dohode
7.február 2016, 11.00

JANÍK (okres Košice-okolie)
príležitostne

KOŠICE-STARÉ MESTO
Kostol Najsvätejšej Trojice (premonštrátsky kostol)
Hlavná 67, Košice-Staré Mesto
v stredu o 16:30 hodine; o 15.30 hodine (pred prvým piatkom); príležitostne o 19.30

13.január 2016, 16.30
19.január 2016, 16.30
20.január 2016, 16.30
27.január 2016, 16.30

Svätenie Trojkráľovej vody na vigíliu Epifánie v Moste pri Bratislave

V utorok 5.januára 2016, v predvečer sviatku Zjavenia Pána sa v Moste pri Bratislave slávilo svätenie Trojkráľovej vody podľa rituálu z roku 1962. Okrem svätenia vody sa konalo aj požehnanie kriedy a tymiánu. Veriaci mali k dispozícii latinsko-slovenské texty takže mohli nielen sledovať,ale tiež sa aj činne zapájať do liturgie.

Po tomto pôsobivom obrade nasledovala spievaná svätá omša.

 

Požehnanie domov na sviatok Zjavenia Pána

Father Mark

Trojkráľový nápis nad vchodom do domu
20 + C + M + B + 16

Písmená majú dva významy. Sú to iniciály tradičných mien Troch mudrcov: Gašpar, Melichar a Baltazár. Tiež sú však skratkou latinských slov “Christus mansionem benedicat.” “Nech Kristus žehná tento dom.” Písmená pripomínajú deň, kedy je urobený nápis, rovnako ako aj význam požehannia.

Krížiky znamenajú ochranu Predrahej Krvi Kristovej, ktorú vzývame a svätosť Troch mudrcov posvätených poklonou dieťaťu Ježišovi. Nápis je urobený nad hlavnými dvermi, aby tak všetci čo vstúpia a odídu tento rok, mohli užívať Božie požehnanie. Mesiac január stale nesie meno rímskeho boha Janusa, vrátnika nebies a ochrancu začiatku a konca vecí. Toto požehnanie “pokresťančuje” starý rímsky zvyk prvého mesiaca. Nápis je urobený kriedou, výrobku z hliny, ktorá pripomína ľudskú prirodzenosť vzatú Vznešeným a Večným Slovom v lone Panny Márie, mocou Ducha Svätého.

Na požehnanie vášho domu na tento sviatok Zjavenia Pána, prečítajte si úvod do evanjelia podľa svätého Jána, po ktorom nasleduje modlitba Otčenáš a modlitba dňa zo Zjavenia Pána. Potom napíšte nápis na tento rok nad hlavné dvere požehnanou kriedou.

Pôvodný text bol zverejnený na http://vultus.stblogs.org/2008/01/in-epiphania-domini-the-blessi.html

Požehnanie domov 2016 vo formáte PDF je k dispozícii v rubrike Na stiahnutie

Obrad požehnania domov na sviatok Zjavenia Pána

Slovenský preklad je určený iba pre súkromnú potrebu veriacich.

Pri vstupe do domu povie kňaz:

Kňaz: Pokoj tomuto domu.
Všetci: A všetkým, čo v ňom bývajú.
Kňaz: Od východu prišli Mudrci do Betlehema, klaňať sa Pánovi a otvoriac svoje poklady, darovali mu drahocenné dary: zlato ako veľkému Kráľovi, kadidlo ako pravému Bohu a myrhu na jeho pochovanie.
Počas spevu Magnificat je dom pokropený svätenou vodou a okiadzaný kadidlom:

Všetci: Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.

Potom všetci spolu zopakujú antifónu.

Všetci:Od východu prišli Mudrci do Betlehema, klaňať sa Pánovi a otvoriac svoje poklady, darovali mu drahocenné dary: zlato ako veľkému Kráľovi, kadidlo ako pravému Bohu a myrhu na jeho pochovanie.

Kňaz: Otče náš potichu (ktorý si na nebesiach,posväť sa meno tvoje,príď kráľovstvo tvoje,buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny,ako i my odpúšťame svojím vinníkom, a neuveď nás do pokušenia),
Všetci: Ale zbav nás zlého.
Kňaz: Všetci prídu zo Sáby.
Všetci: Prinesú zlato a kadidlo.
Kňaz: Pane vypočuj moju modlitbu.
Všetci: A volanie moje nech príde ku tebe.
Kňaz: Modlime sa. Bože, ktorý si dnešného dňa pri sprievode hviezdy národom zjavil svojho Jednorodeného: dopraj milostivo, aby my, ktorí už vierou poznali sme teba, privedení sme boli až k nazeraniu tvojej nebeskej krásy. Skrze tohože Pána nášho Ježiša Krista, Tvojho Syna, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov.
Všetci: Amen.
Kňaz: Osvieť sa a zažiar, Jeruzalem, lebo prišlo tvoje svetlo, a zajasala nad tebou sláva Pánova, Ježiš Kristus z Márie Panny.
Všetci: Osvieť sa a zažiar, Jeruzalem, lebo prišlo tvoje svetlo, a zajasala nad tebou sláva Pánova, Ježiš Kristus z Márie Panny.

Kňaz: A národy budú kráčať v tvojom svetle a králi pri tvojom lesku, ktorý z teba vyžaruje.

Všetci: A sláva Pánova zajasala nad tebou.

Kňaz:Modlime sa.

Požehnaj +, Pane Bože všemohúci, tento dom, aby v ňom bolo zdravie, čistota, čnosť víťazstva, poníženosť, dobrota, láskavosť, plnenie  zákona a vďakyvzdávanie Bohu Otcu i Synu i Duchu Svätému. A nech toto požehnanie zostane nad týmto domom a nad všetkými, čo v ňom bývajú. Skrze Krista, Pána nášho.

Všetci: Amen.

 Požehná každú miestnosť kadidlom a Trojkráľovou vodou. Požehnanou kriedou napíše nad hlavnými dverami iniciály Mudrcov spolu s krížikmi a číslami letopočtu ako nižšie:

20  C+M+B  16

Christus mansiónem benedicat

Kristus nech žehná tento dom